Kedysi sníval o úspešnej kariére futbalistu, no tú mu zahatali zdravotné problémy s chrbticou. Ambície ostali, no prišlo iné športové odvetvie – kulturistika.
Začal v pivnici, postupne sa zlepšoval, až získal titul majstra Slovenska a Európy. Stále má však jeden sen, získať titul svetového šampióna.
Rozprávali sme sa s Ladislavom Litvom, rodákom zo Zborova nad Bystricou...
Ako ste sa dostali ku kulturistike?
– Začal som s ňou na strednej škole. Mal som zdravotné problémy s chrbticou, lekári mi odporučili posilňovať. Hrával som vtedy futbal. Musel som s ním prestať a začať cvičiť. Ako futbalista som ešte cvičil nejaké kliky, drepy, brušáky, proste také dynamické veci. S činkami som začal v tých 15 rokoch.
Na akej úrovni ste hrávali futbal?
– V Krásne nad Kysucou som hrával tretiu žiacku ligu. Potom som šiel na strednú školu do Banskej Bystrice, kde som trénoval a mal hrať druhú ligu. Toho som sa už nedočkal, s futbalom som skončil a prestúpil som do školy do Žiliny.
Robíme to srdcom, nie pre peniaze, hovorí majster sveta v silovom trojboji Čítajte Lekári vám odporúčali činky? Predsa len, preferuje sa skôr cvičenie s vlastnou váhou...
– Nebolo mi povedané, s čím a ako presne cvičiť, ale že posilňovanie by nebolo zlé. Myslím, že konkrétne činky nemysleli. Kulturistika, resp. cvičenie je jeden z mála športov, ktorý môže človek začať robiť v 15 či 16 rokoch. V hokeji či futbale to je nemysliteľné, ak chcete dosiahnuť aj nejaké úspechy. K činkám som mal blízko, a tak som neváhal a začal na sebe pracovať.
Ako vyzerali tie začiatky? Vedeli ste, ako správne cvičiť, alebo ste mali nejakého trénera?
– Trénoval ma Richard Duháček, tréner zo Žiliny. On mi pomáhal v začiatkoch, ukázal a vysvetlil mi základy, techniku cvičenia. Chodieval som cvičiť aj s kamarátmi zo základnej a strednej školy.
Predsa len, človek, ktorý nevie správne cvičiť, si môže skôr uškodiť ako pomôcť...
– Určite. Technika je základ, až potom môže človek pridávať váhy.
O vás je známe, že ste veľa trénovali doma v pivnici. Je to pravda?
– Áno, keď som bol doma, cvičil som v pivnici. Z betónu som si odlial kotúče a išiel som na to. Mám ich ešte doma. Stále ešte fungujú, občas si s nimi zacvičím. Vtedy som to časom vylepšoval, pozváral si jednoručky, niečo dokúpil a pod., aby som mohol cvičiť všetko, čo som potreboval. Fitko v pivnici mal aj kamarát. Striedali sme sa, chodili sme k nám, k nemu, pracovali sme tak na sebe celé roky.
