Päťdesiat sekúnd! Presne toľko trval prvý zápas borca z Krásna nad Kysucou na profesionálnej scéne MMA. Keď sa poľskému zápasníkovi Krzysztofovi Stoklosovi dva týždne pred galavečerom zranil súper, šancu dostal vtedy 19-ročný Matej Šurin.
Do klietky bol „hodený“ ako veľký outsider, proti ktorému si mal Poliak pripísať jasné víťazstvo. Opak bol pravdou. Šurin domáce publikum šokoval a svojmu súperovi uštedril K.O.
Práve vtedy sa začal raketový nástup Šurinovej kariéry, ktorá však trvala pomerne krátko. Po ôsmich veľkých zápasoch sa na istý čas odmlčal, veď do klietky vstúpil naposledy vo februári roku 2015.
Onedlho 27-ročný borec však hlási veľký comeback. Reštart kariéry má naplánovaný na začiatok roka 2019. Viac sa už dočítate v rozhovore so samotným Matejom Šurinom...
Po poslednom zápase ste sa na istý čas odmlčali. Prečo?
– Začiatkom roka 2015 som absolvoval súboj vo Fínsku proti Saku Heikkolovi. Pod vedením trénera Ilju Škondriča som sa pripravoval v bratislavskej Octagon Fighting Academy. Sparoval som s hviezdami, ako je majster sveta Attila Végh, Tomáš Deák, Miro Štrbák či Róbert Pukač. Išlo o súboj v prestížnej organizácii CAGE, z ktorej pochádza Conor McGregor. V samotnom súboji vo Fínsku som dominoval. Na súperovi som videl, že už nevládze. Veď po dvoch minútach dostal ranu do hlavy, čo mu takpovediac ubralo kyslíku. Ale urobil som chybu, pred ktorou nielen mňa varoval tréner Škondrič. Hovoril nám, aby sme odolali pokušeniu „zožrať“ súpera. Ja som sa ale do súpera pustil, ako sa len dalo. Zápas sa preniesol na zem, stále som mal navrch a pripravoval som si ho na páku na ruku. Bol však dlhý, rozpätie rúk mal o 25 centimetrov dlhšie ako ja. Podarilo sa mu zaútočiť a lakťom mi otvoril čelo. Keď ranu videl rozhodca, zápas ukončil technickým K.O. Nikto nechápal prečo, nakoľko tržné rany rieši lekár a len on môže zápas z takéhoto dôvodu ukončiť. Nerozumel tomu nikto z môjho manažmentu, ja tomu nerozumiem dodnes. Úplne ma to odradilo od zápasenia. Veď som do prípravy vložil mesiace tvrdej driny a v tom čase sme bojovali v klietke za 500 eur. Nevidel som zmysel v takom niečom pokračovať.
Matej Šurin v akcii (od 8:40 min
Od zápasenia ste si tak dali prestávku?
– Áno, bol som naozaj znechutený. Začal som sa venovať osobnému životu. Samozrejme, cvičil som, na šport som nezanevrel. To jednoducho nejde. Ale od tej profi scény som si dal oddych.
V poslednej dobe sa však pošuškáva, že chystáte veľký comeback. Zakladá sa táto informácia na pravde?
– Áno. Od začiatku roka trénujem v MM Aréne v Krásne nad Kysucou dvojfázovo, celkovo absolvujem jedenásť tréningov týždenne. Pripravujem sa na veľký comeback, ktorý som držal doteraz v tajnosti. Zápas bude začiatkom roka 2019 na galavečeri pred domácim publikom, presný termín ešte nepoznám. Samozrejme, ľudia trošku vycítili, že niečo chystám. Veď ma vidia v boxerni, ako si dávam do tela navyše. Občas pridám aj nejakú fotku či video na sociálne siete. Veľa ľudí mi písalo a oslovovalo ma, že čo chystám. Ale každému som odpovedal, že nič (smiech)...
Mal skoliózu, šport mu neodporúčali. Slovák dominuje v ringu Čítajte Vráťme sa teraz v čase späť. Ako ste sa vôbec dostali k bojovým športom?
– Od základnej školy ma bavilo športovať. Hrával som futbal, neskôr som presedlal na hádzanú. V nohe som nemal takú bombu, väčšiu silu som vedel vyvinúť pri hode do brány. Aj preto ma hádzaná trošku chytila. Neskôr prišla ďalšia výzva. V škole som videl plagát, kde pozývali na tréning kickboxu. Spolu s bratom nás to zaujalo. Trošku som sa hanbil, ale šli sme do toho. Odvtedy nás to chytilo. Trénovali sme a postupne sme sa zlepšovali, no žiadne zápasy sme neabsolvovali.
Váš brat nepatril v mladom veku medzi najsilnejších chalanov. Naopak, mal problémy s chrbticou a kariéra bojovníka v ringu sa mu len ťažko dala predpovedať. Vy ste vraj boli odmlada veľký silák. Môžete nám to potvrdiť?
– Áno, bol som zdatný už odmlada. V 8. triede som mal 82 kilogramov, keď som vychádzal z deviatky, vážil som 91. A to je aj v podstate moja dnešná zápasnícka kategória, veď v klietke zvyčajne súťažím medzi borcami do 93 kilogramov. Navyše, bavilo ma cvičiť s vlastnou váhou, dvíhať činky. Neskôr som presedlal na zápasenie. Po kickboxe ma bavilo búchať sa o zem. Po zápasení som dostal chuť na ťažké činky. Začal som vzpierať u trénera Miroslava Škrobiana. V tom čase ma opäť chytilo zápasenie, ale už štýl MMA. Tento šport bol vtedy na Slovensku braný ako zakázaný a to ma lákalo. Veď som mal asi 14 rokov a všetko nedovolené ma tak trošku ťahalo. S bratom sme skúšali aj box, no mne to tými päsťami nikdy až tak nešlo. A tak som si povedal, že sa budem naozaj sústrediť na MMA, v ktorom človek potrebuje päste, ale aj nohy a prvky zápasenia.
Čo bolo ďalej?
– Jeden známy mi povedal, že pozná človeka, ktorý trénuje MMA. Išlo o Stanislava Švábika, ktorý robí výsadkára. Tréner ma prišiel vyskúšať. Zapáčil som sa mu a už o dva mesiace som nastúpil na svoj prvý zápas v Poľsku. Mal som vtedy 19 rokov. Hodili ma do klietky ako „underdoga“. V našom preklade to znamená, že som bol malá ryba, určená k „zožraniu“. Ešte predtým som na Silvestra v Ostrave absolvoval môj úplne prvý zápas. Nevedel som ani poriadne boxovať, skôr som dvíhal činky a zápasil. Nastúpil proti mne majster Čiech vo Full Muay Thai. Podľa rozhodcov som zápas prehral, no strašne som ho dobomboval. Práve tam si ma všimol jeden manažér, ktorý mi dohodol spomínaný zápas v Poľsku.
Matej Šurin - Krzysztofov Stoklos
Spomínali ste, že ste boli určený k „zožraniu“. Prečo?
– Môjmu protivníkovi Krzysztofovi Stoklosovi sa dva týždne pred zápasom zranil súper. Na poslednú chvíľu hľadali náhradu, a tak som dostal ponuku, či by som tam nechcel skočiť. Do Poľska som cestoval ako totálny outsider. Zápas skončil tak, že som vyhral po 50 sekundách na škrtenie. Bez jediného zápasu medzi amatérmi som bol naraz na profesionálnej scéne MMA bojovníkov.
