STARÁ BYSTRICA. Do Roľníckeho družstva v Starej Bystrici prídu koncom roka strihači z Liptova. Za dva dni musia ostrihať vyše tisíc oviec.
S predajom vlny majú však chovatelia na Kysuciach problémy. Starobystričanom sa darí vymeniť ju za kamennú soľ. Predseda družstva František Kulla hovorí, že tak to bude aj tentokrát.
Na Kysuciach mapovali mortalitu zvierat na cestách Čítajte V družstve mali tento rok prírastok vyše šesťsto jahniat. Na predaj boli určené len barančeky, jahničky zostali na ďalšiu reprodukciu.
Pred Veľkou nocou odpredali štyristo barančekov Agrofarme Červený Kameň, odkiaľ ich ďalej expedovali do Talianska.
Išlo o jahňatá I. triedy, ktorých váha sa pohybovala do 15 kíl. Tento podnik od nich vykupuje aj ovčie mlieko. Za sezónu tam dodajú okolo 24-tisíc litrov. Cena je 0,92 eur za liter, čo je podľa slov predsedu málo, ale súčasná cenová politika chovateľom nepraje, skôr naopak.
Chov oviec poznačili porevolučné zmeny
Prevaha pastvín nad ornou pôdou prinútila v minulosti kysucké poľnohospodárske družstvá viac sa venovať živočíšnej než rastlinnej výrobe.
Dobrú tradíciu mal práve chov oviec. Porevolučné zmeny priniesli problémy s majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, zrušili sa príspevky na vlnu, družstvá a salaše išli k úpadku.
Načas sa ovca stala nezaujímavou a mnohí od jej chovu upustili. Postupne sa však situácia zlepšila, a tak aj na Kysuciach sú poľnohospodárske podniky, ktoré sa ešte chovu oviec venujú.
Sú radi, keď ju vymenia za soľ
Predseda Kulla hovorí, že ovce musia strihať dvakrát do roka. Keďže v súčasnosti chovajú vyše tisíckusové stádo, majú za sezónu aj tri tony vlny. Pre ilustráciu, za socializmu sa kilogram predával až po 250 korún, dnes za ňu dostanú 0,40 eur, ak ju vôbec predajú. Strihanie jednej ovce pritom vyjde na vyše jedno euro.
Ako vraví, sú radi, keď sa im ju podarí aspoň vymeniť, napríklad za spomínanú kamennú soľ. Záujemcov o kúpu je ako šafranu, vlnu niet kde skladovať a nedá sa ani len tak ľahko zlikvidovať.
Na Slovensku je o ňu malý záujem, z čoho sú často chovatelia zúfalí. Hromadí sa im totiž v skladoch a nemôžu sa jej zbaviť. Dokonca je klasifikovaná ako nebezpečný odpad.
Tradičné salaše sú minulosťou
Na Kysuciach sa salašníctvo rozšírilo v 16. a 17. storočí. Každý bača bol pyšný na svoju palicu, valašku a fujaru.
Palica mu pomáhala pri pochôdzkach za ovcami, valaškou sa bránil proti divej zveri, vlkom a medveďom.
No a hrou na fujare vyjadroval svoju túžbu, žiaľ i radosť zo života. Dnes už väčšina družstiev nepraktizuje tradičné salašníctvo, ale chov v stajniach. Aj preto predaj oštiepkov, syra, bryndze či iných dobrôt na klasických salašoch je iba nostalgickou spomienkou.
