Dievčatá sa napríklad chceli dozvedieť, či a za koho sa vydajú. Podľa pranostík sneh, ktorý napadol v tento deň, sa dlho udržal, zišiel až v polovici marca a mal sa podpísať pod úrodu obilia. Aké počasie je na Ondreja, také by malo byť celú zimu.
Vlna leží na skladoch, Starobystričania sú radi, keď ju vymenia za soľ Čítajte História hovorí, že sv. Ondrej pochádzal z Betsaidy v Galilei a žil so svojím mladším bratom Šimonom, neskorším apoštolom Petrom, v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Obaja bratia si zarábali na živobytie ako rybári. Neskôr sa stal Ondrej učeníkom Jána Krstiteľa, potom prvým menovaným apoštolom. Vydal sa na misijnú cestu, ktorá ho zaviedla do oblastí okolo Čierneho mora a do Grécka.
Ondrejova hlava putovala
Podľa inej tradície kázal vraj Ondrej dokonca v Kurdistáne a v Gruzii. Podľa vierohodných správ sa usadil nakoniec tento apoštol v Patrase v Grécku a hlásal tam evanjelium. Okolo roku 60 - bola to doba Neronovej vlády, ho zatkol miestodržiteľ Egee. Nepriateľ kresťanov nútil apoštola, aby slúžil bohom, čo však Ondrej vytrvalo odmietal. Tento odpor znamenal pre neho rozsudok smrti. Dňa 30. septembra 60 podstúpil smrť na kríži. Jeho poprava sa uskutočnila na šikmom kríži, ktorý sa od tej doby nazýva Ondrejov kríž. Až do prenesenia do Amalfie odpočívali mučeníkove pozostatky v apoštolskom kostole v Byzancii (Konštantínopole). Ondrejova hlava sa dostala r. 1462 do Ríma, pápež Pavol IV. ju však vrátil r. 1964 späť do Patrasu .
Vráťme sa však k pranostikám. Tie hovorili aj o tom, že ak v tento deň hrmí, bude málo orechov, ak sú vtedy na stromoch kvapky, bude veľa ovocia. Tento deň bol bohatý na veštby o výdaji. K bežným aktivitám patrilo varenie halušiek s lístočkami. Dievčatá dali do vody variť halušky, do ktorých zakrútili lístky s mužskými menami. Prvú halušku, ktorá vyplávala na vodu, muselo dievča šikovne zobrať a mohlo si prečítať meno svojho budúceho muža. Ak si vybralo prázdny lístok, na vydaj muselo čakať ešte minimálne rok. Dievky, napríklad, chodili k potoku s múkou v hrsti. Pomodlili sa, nabrali ústami vodu, pustili ju na múku a zarobili cesto so slovami: „Pečiem chleba, nemám dreva, nech mi ho voda prinesie". Ak ku nej priplával aspoň kúsoček dreva, mala byť do roka nevestou.
Nechýbalo ani liatie olova
Viac prezradiť o ženíchovi malo aj liatie olova alebo vosku. Dievča, pre ktoré liali olovo, držalo misku so studenou vodou nad hlavou. Druhé zohrialo v kovovej lyžici olovo a roztopené ho cez ucho kľúča lialo do misky s vodou. Podľa toho, v akej mase tam stuhlo a aký tieň vrhalo, hádali, čím budúci ženích bude.
Inde zas dievča ukradlo na dvore, kde mali mládenca polienka. Keď ich doma spočítalo a bol ich párny počet, znamenalo to, že ani ono nezostane bez páru. V mnohých domácnostiach praktizovali veštenie s vetvičkami. Na Ondreja zasadili do piesku vetvičku, ak do Vianoc vykvitla, dievča bolo do roka nevestou. Niekde sa „vetvičkovanie" týkalo celej rodiny. Do vody dali toľko prútikov, koľko bolo ľudí v dome. Každý si svoj prútik označil. Komu do Vianoc zakvitol, mal sa dožiť aj ďalších sviatkov.
