Článok pokračuje pod video reklamou
Aj keď mnohé deti boli počas roka neposlušné, uhlie sa ujde len máloktorému. A keď, tak len na symbolickú malú chvíľku, aby sa potom sladkému balíčku ešte viac potešilo. Deň Mikuláša nám pripomína biskupa, ktorý v štvrtom storočí pôsobil v Mire v Malej Ázii.
Bol nevšedne obetavý, so zmyslom pre spravodlivosť a nesmierne štedrý. Aj preto bol priam ideálom pre mikulášske zvyky v takej podobe, akú poznáme dnes.
Prečítajte si tiež: Hlavu dokážu otočiť o 270 stupňov. Chov sov je náročný Čítajte Nie vždy to však bolo tak. V období feudalizmu bol Mikuláš tiež patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov či pastierov. Bdel aj nad devami, deťmi a žiakmi. Práve študenti vysokých škôl boli zakladateľmi novej tradície, ktorej hlavnou postavou bol biskup Mikuláš. Predstavoval ho statný študent, odetý do biskupského rúcha. Ten aj počas svätej omše stál na dôstojnom mieste a kresťania mu preukazovali úctu ako skutočnému biskupovi. Popoludní kráčal v čele sprievodu, ktorý prešiel celým mestom. Tak, ako každá masová zábava, najmä študentská, aj táto prekročila hranice slušnosti, a tak neprístojnosti, ktoré študenti počas sprievodov vystrájali, stali sa radným pánom a cirkvi tŕňom v oku. Tieto zvyky napokon „zakapali“, definitívne po zákaze Jozefa II. Aby sa však na Mikuláša celkom nezabudlo a tradície úplne nezanikli, chodili po domoch koledovať len malé skupinky – Mikuláš, čert a anjel. Takúto suitu poznáme i dnes.
