Trošku z histórie. Naši rodičia, starí rodičia si pred mnohými rokmi postavili drevený kríž. Po celodennom lopotení si večerami, pri modlitbe na premodlenom mieste oddýchli. Tu kľačali, prosili o silu, o milosti, ktoré najviac potrebovali vo svojom živote!
Dieťa vníma všetko
Modlili sa za seba, za svojich drahých, za priateľov i nepriateľov, ale aj kňazov a duchovné povolania. Chodili mamy, babičky, deduškovia a skoro všetci z „pľacu“ ku krížu. My, ako deti, sme s nimi veľmi rady chodili, tomu modleniu sme síce veľa nedali, pálili sme sviečky, aj prsty, a zdalo by sa, že deti nepočúvajú, ale zdanie klame...
Margita Liptáková: Splnený sľub „babenke“ Čítajte Dieťa ako také všetko vôkol seba vníma, radary všetko zaznamenávajú a ukladajú do mozgu. S lampášikom v ruke, naša maminka, babička v ručníku išli na modlenie a my sme išli s nimi. Nikdy nezabudnem na suseda, ako kľačal, vrúcne sa predmodlieval desiatky ruženca. Kľačal celé modlenie. Veľmi som ho obdivovala. Celé litánie loretánske vedela susedka naspamäť. Ak zabudli knižku, nebol problém.
Keď sme už trošku ako deti začali vyrušovať, stačil jediný pohľad a ukľudnili sme sa. Vedeli sme, že treba zachovať posvätnosť chvíle. Naše mamy, staré mamy sa vrúcne modlili, bola to pevná viera. Boli to ženy a chlapi tichého a pokorného srdca. Nikdy na nich nezabudneme! Pri plameni sviečok a pri modlitbe za nich obetujeme teraz my, ich deti, vnučky a vnukovia.
Vyskúšajte modlitbičku
Pamätám si jednu peknú modlitbičku, ktorú ma naučila moja babenka Esterenka. Naučila ju mňa, moje deti, ony zas svoje deti a tak z pokolenia na pokolenie si predávame spomienku na našu babenku. Podelím sa o ňu s vami. „Pozdraven buď svätý kríž, na ňom umrel pán Ježíš! Pozdravuj ho duša má, abys bola spasená! Najsvätejšie meno Ježiš i slávne meno Márie Panny, matky jeho! Posielam pozdravy do nebies, pre našich drahých, ich modlitby. Padli na úrodnú pôdu, čo je viditeľné jak ľuďom, tak i Bohu!
A hľa, dvaja kňazi z kopčeka u Moskáli, z jedného pľacu – Jožko Blahovec a Ondrejko Čukan. Toto nemajú asi nikde takéto požehnanie. Keď človek starne a sily stráca, kde šťastný bol, sa s láskou rád vracia. Rôčky nám pribúdajú a aj sila sa stráca, a tak nás napadla taká myšlienka, že by bolo veruže dobré toto premodlené miesto zrekonštruovať! Slovo dalo slovo a myšlienka sa začala postupne pretavovať v čin. Už päť rokov sa schádzame rodáci od Moskáli pri kríži.
Pomodlili sme sa spoločne, zaspievali, porozprávali sme novinky, čo sa za ten rok v rodinách udialo, kto pribudol, kto odišiel, zaspal spánkom pokoja... Boli to vždy požehnané chvíle. Sen mojej susedky Anky zapálil plamienok takýchto stretnutí na kopci. Prisnil sa jej sen, prišla k nej sestra a poprosila ju, aby sme sa ročne pri tom kríži stretali, pomodlili sa a zaspievali pieseň Stála Matka Bolestivá. Tieto naše stretnutia sme mali všetci veľmi radi a všetkým zúčastneným to veľmi dobre padlo. Každý človek niečo doniesol, takže nasýtili sme aj ducha aj brušká, to už patrí k životu.
Práca išla „od ruky“
Bola cítiť spolupatričnosť, radosť, láska, vzájomná úcta, boli to Bohom požehnané chvíle. Vždy sme si dali malý darček, ako spomienku na tieto chvíle. Po vysvätení a po primičnej sv. omši Ondríka sme začali s prácami.
Jedného dňa sa zišlo 16 rodákov, kopalo sa s krompáčmi, rezali korene motorovými pílami, podkopávali, betónovali, kládli betónové tvárnice, atď. Na obed sme sa všetci nasýtili gulášom, ktorý pripravila Ondríkova mama Aška s Dominikou. Bol výborný. A opäť sa pokračovalo v prácach až do večerných hodín. Tie sme ukončili chutným gulášom od suseda Jána. Tiež bol fantastický. Takto sme sa mali na brigáde. Štyria bratia Blahovcoví dali zhotoviť drevený kríž, zakúpili umučenie, osvetlili ho. Je osvetlený večer a v noci celoročne. Pohľad naň je úžasný. V zime, keď je vôkol biela perina, kríž sa vyníma ako niečo nadpozemské. Je to symbol lásky a obety. Pozdraven buď sv. kríž. Pokračovalo sa v prácach – zhotovenie lavičiek, zrekonštruovanie štrnásteho zastavenia, ktoré máme vedľa kríža, bohumilou osôbkou Jankou Hegyovou. Položili sa zatrávňovače, kameň ku krížu, vybudoval sa kamenný múrik, zakopali tuje a stromčeky okolo kríža, atď. Vyčistili studničku a zhotovili drevený žľab, kde si môžu pocestní nabrať čistej vodičky a osviežiť sa pri svojom putovaní, či ku krížu, alebo ku kaplnke na Zadedovú či Raču.
Tieto práce vykonal Štefko Vojtuš, okrem iného. A konala sa pozvánka na troch sv. omšiach v oščadnickom kostole. Určil sa dátum 14. júla o 14.00 hod. na kopci u Moskáli. Začali sme s prípravami na stretnutie pre všetkých ľudí, ktorí prídu. Zaistili sme heligonkárov v krojoch, Štensovcov – prišli dcérka, syn, vnučky, dedko. Prišla aj Dedovanka, hrali a spievali spoločne krásne piesne, ktoré sa niesli horami a dolinami. Ľudia si s nimi spievali, poniektorí si aj poplakali. Hovorí sa, že kto spieva, že sa modlí dvakrát, ale ak ešte k tomu aj hrá, tak sa modlí trikrát.
Svätá omša sa začala, obloha sa roztrhla (celý deň pršalo, chvíľami dážď prestal, ale vietor a dážď bol celu dobu do sv. omše) a vyšlo slniečko. Pohladilo prítomných ľudí svojimi lúčmi. Čierňava sa točila vôkol, išla od Rače a išla na nás, ale Panna Mária otvorila slnečné nebo, otočila mračná a búrku premiestnila inam. Skoro celú sv. omšu sme mali bez sprchy! Ku koncu sv. omše zahrmelo, spadlo zopár kvapiek a opäť bolo slnečno a príjemne. To padali na zúčastnených milosti z neba od našej nebeskej matičky.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí pomohli
Sv. omša začala dôstojne. Jožko Blahovec posvätil nový kríž. Kázeň mal Ondrík Čukan. Zaspomínal si na ľudí, ktorí mu ostali v srdiečku. Na ich babičky. Kázeň bola veľmi emočná a krásna. Požehnaním bola sv. omša skončená.
Za všetko sa patrí poďakovať, preto aj my ďakujeme Pánu Bohu jeho matke Márii, že nám dopriali prežiť tieto požehnané chvíle, plné milostí. Ďakujeme našim drahým kňazom – rodákom Jožkovi a Ondrejkovi. Bez ich posvätených rúk by sme nemohli prežiť tieto chvíle.
Ďakujeme človeku, ktorý zhotovil nový kríž. Nech sú požehnané jeho oči, nech sú požehnané jeho ruky, ktoré kríž stvárnili, jeho nohy, ktoré sa ponáhľali, aby mohol slúžiť pre toto dielo lásky a obety. Nech samotný Boh žehná jeho samého, jeho rodinu, ochraňuje ho vo dne i v noci, na tele i duši, Ján Zagrapan.
Ďakujeme všetkým rodákom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o túto obnovu tohto premodleného miesta, či svojou prácou, či finančne, či modlitbou.
Ďakujeme Vám všetkým, ktorí ste prišli v tak veľkom počte sa podeliť s naším šťastím a radosťou. Darmo sa nehovorí: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.“
Všetci zúčastnení boli srdečne pozvaní na agape, ktoré bolo pre všetkých pripravené. Bol to taký kermaš u Moskáli a o rok dovidenia, drahí moji.
Vďaka letí z mojich pier, do náručia k tebe, ruženec je poklad viery, kľúčom brány Nebies.
Autor: Margita Liptáková
