Hoci FK Čadca U17 figuruje v tabuľke II. ligy mladšieho dorastu na štvrtej priečke, tréner nažiari spokojnosťou a hovorí, že jeho zverenci majú na viac.
O jeseni, tréningovom procese a podmienkach pre mladých futbalistov sme sa rozprávali s trénerom Štefanom Kavuliakom...
Napriek tomu, že zimujete na štvrtej priečke, s výkonmi a konečným umiestnením v tabuľke nie ste úplne spokojný. Mohlo a malo to byť lepšie?
- Niektoré zápasy sme nezvládli najmä po výsledkovej stránke. Dvakrát sme zbytočne remizovali, mrzí aj prehra z posledného kola v Kysuckom Novom Meste, ktorá nás odsunula z tretieho miesta, o ktoré sa teraz len delíme s Námestovom. O šesť či sedem bodov sme mohli nazbierať viac. Myslím si, že moje mužstvo, ročník narodenia 2002, má na to, aby hralo o prvé – druhé miesto v tabuľke.
Zápas v Kysuckom Novom Meste sa hral na umelej tráve. Malo to dopad na váš výkon?
- Keď vám niekto povie, že dobrý futbalista vie hrať na všetkom, je to sčasti pravda. Ale keď absolvujete tréningový proces na škvare a blate a nastúpite proti celku, ktorý má k dispozícii umelku, musí to byť poznať. Umelá tráva nám proste chýba. Nezažil som to s chalanmi prvýkrát. Odohrali sme tak už aj nejaké zápasy, keď sa kvôli zlému počasiu menila hracia plocha. Kým si chalani zvyknú, prejde prvý polčas a potom sa už výsledok ťažko doháňa. Takže, nejaký vplyv na náš výkon tento faktor určite mal.
Je pár týždňov po súťaži. Dali ste chalanom voľno?
- Chalanov som sa opýtal, či si chcú oddýchnuť, ale oni chceli trénovať. V tomto období hrávame také simulované zápasy, chalani sú rozdelení na dve partie. Trénujeme do 20. decembra. Potom si oddýchneme a načerpáme energiu do zimnej prípravy. Tú plánujem odštartovať 10. januára 2019.
Kde počas zimných mesiacov prebieha tréningový proces? V športových halách a telocvičniach?
- Väčšina mládežníckych družstiev chodí do hál, najmä mladšie ročníky. My však netrénuje v hale vôbec. Rešpektujem, že pre menšie deti je to ešte ťažšie, veď je naozaj zima. Moji chalani sú ale starší, blížia sa k mužskému veku, a tak sa snažím, aby boli vonku, budovali si imunitu a neboli „rozmaznaní“.
Aké máte plány počas zimnej prestávky? Pôjdete si zmerať sily aj na nejaký turnaj?
- Turnaje neplánujeme. Nejaké ponuky boli a stále sú, ale nie je to lacná záležitosť. Aj z týchto dôvodov sa prípadne zúčastňujeme len domácich turnajov. Navyše, v dorasteneckom veku je tých turnajov už pomenej. Máme vybavené nejaké priateľské zápasy, no opäť je to všetko len otázka financií, či sa na to budú rodičia skladať, alebo nájde klub nejaké peniažky. Plánujem odohrať nejakých šesť – sedem zápasov.
Chalani sú čoraz bližšie k mužskému veku. Ktorých z nich vidíte v budúcnosti v A mužstve Čadce alebo v nejakom ligovom klube?
- Všetci chalani sú talentovaní, no niekto to tak lepšie chápe a dáva futbalu viac, niekto je možno trošku pohodlnejší a čaká, že to príde samo. Sú tam nejakí piati – šiesti, ktorí by mohli hrať v budúcnosti vyššiu ligu, nielen tretiu najvyššiu súťaž v Čadci. Ale je to len a len na nich. Pokiaľ budú pokračovať v nastolenom trende, môžu mať celkom slušnú kariéru. Nedávno sme zohrali prípravný zápas v Karvinej, kde prejavili záujem o troch našich chalanov. Uvidíme, či prejdú do Čiech už na jar, alebo až v lete. Ja by som chcel určite ešte do leta udržať chalanov v Čadci. Najlepší strelec Robo Rábik má ponuku z Trenčína. Bol tam už aj na nejakom tréningu, chcú ho vyskúšať aj v nejakom priateľskom zápase. Uvidíme, či z toho bude hosťovanie alebo prestup už teraz. Som rád, že je o našich chlapcov záujem a že vieme vychovať chlapcov, ktorí môžu hrať ligový futbal.
Prezradili by ste nám menovite, o ktorých hráčov ide?
- Nechám si to pre seba, nerobí to dobrotu v kádri. Ale, samozrejme, chalani vedia, o kom hovorím. V každom zápase držia našu kvalitu na vysokej úrovni. Keď porovnám minulú sezónu, po jeseni sme boli ôsmy, zatiaľ čo teraz sme na tretej – štvrtej priečke. Je to veľmi slušný posun, vidno, že ročník 2002 je naozaj solídny.
Na čom by mal váš tím zapracovať, ak chce ísť v tabuľke smerom nahor?
- Trošku mi vadí, že veľmi ťažko strieľame góly. Robo Rábik s 19 gólmi na konte sa s ďalšími dvomi strelcami delí o post najlepšieho kanoniera celej súťaže, no myslím, že mohol skórovať ešte ďalších devätnásťkrát. Spolu so spoluhráčmi nepremenil veľa sľubných príležitostí, je to proste naša slabina. Vypracujeme si peknú akciu, stačí to doraziť do prázdnej brány, no my to ešte dokážeme zahodiť. Naopak, v defenzíve dostaneme gól z ničoho. Chalani sa nevedia upokojiť, byť nad vecou.
Takže počas zimnej prestávky budete ladiť streleckú formu...
- Určite, zakončeniu a streľbe sa venujeme a budeme venovať viac a viac. Ale, je to aj o tom, človek sa potrebuje s tým streleckým inštinktom aj narodiť, nie všetko sa dá nadrilovať. Niekto dá gól ľavou zadnou, niekto to musí vydrieť. Ale stále máme čas. Chalani sú mladí, v doraste budú ešte ďalšie dva roky, ešte sa môžu veľa naučiť.
Aké sú vaše plány do jari? Chcete postúpiť o jednu – dve priečky v tabuľky vyššie?
- Keď porovnám letné a zimné prípravy, tak doteraz moje mužstvo šliapalo vždy po zime lepšie. Fyzicky dokážem chalanov pripraviť tak, že svojich súperov sfúknu. Jar bola vždy lepšia. Môže to opäť vyjsť, ale aj nemusí, vždy je to o tom, ako sú pripravení aj naši súperi.
Na ktorý zápas sa najviac tešíte? Bude to najmä derby súboj s Kysuckým Novým Mestom, ktorému máte čo oplácať?
- Kysuca urobila progres, má mladších chalanov než my. V kádri majú šikovných chalanov ročník 2003 doplnený o ročník 2002. Ale, nejako by som tento zápas nevyvyšoval nad ostatnými. Chalani sa poznajú medzi sebou, ja sa osobne poznám s trénerom. Tá rivalita tam nie je taká, aká možno bola kedysi. Samozrejme, určite im to budeme chcieť vrátiť aj s úrokmi. Ja sa veľmi teším na tých najsilnejších súperov ako Banská Bystrica, Martin, Námestovo. Celkovo, prvých osem mužstiev má veľkú silu, tieto zápasy sú veľmi vyrovnané. S mužstvami, ktoré sú nižšie v tabuľke, je to väčšinou len o výške skóre.
Chalani, ktorí tvoria váš káder, majú dnes 16 – 17 rokov. Pamätáte si na seba v tomto veku? V čom ste boli so spoluhráčmi lepší, horší?
- (Smiech). Samozrejme, že si pamätám. Bol som vo výbornom kolektíve plnom talentovaných chalanov. V tíme so mnou pôsobil Marián Klago, ktorý neskôr hrával ligu a mal skvelú kariéru. Ale aj Vlado Kučák, Miloš Zemaník, Pavol Vancel a ďalší výborní chalani. Celkovo nás v kádri bolo 24, všetci sme pravidelne trénovali. Aj keď niektorí nešli na zápas, makali, prišli na tréning znova a bojovali o miesto v zostave. Toto bolo trošku iné, mali sme futbal naozaj radšej. Nehovorím, že mojich chalanov musím do niečoho nútiť, ale už im treba pripomínať, že je dôležité trénovať a pod. Nie je to len o futbale, ale aj o pohybe mimo tréningu. Preskakovali sme ploty, hrávali futbal na ulici, naháňali sa kade tade, celkovo sme boli všestrannejší a mali lepšiu koordináciu. Dnešné deti sú v určitých veciach pohodlnejšie. Je to dané technologickými vymoženosťami, ktoré sme my vtedy nemali.
Poďme ešte k podmienkam pre rozvoj vašich hráčov. Ako ich vnímate?
- Mrzí ma, že v Čadci je zanedbaný futbalový areál. Ak sa chceme venovať deťom na vyššej úrovni, potrebujeme mať vybudované športoviská. Chýba nám umelá tráva a možno ešte jedna plocha, na ktorej by mohol prebiehať tréningový proces. To je obrovský hendikep. Keď prší dva – tri týždne, nemáme kde trénovať. Musíme hrať poza čiary, na škvare, jednoducho tam sa nedá nejako systematicky rozvíjať talent mladých futbalistov. A o zime ani nehovorím. Na škvare je sneh, ľad, je to krivé, hrboľaté. Odtrénujeme to aj tam, ale ak sa chceme zlepšovať, potrebujeme umelú trávu. Spomeniem aj budovu pri juniorke, kde sa prezliekame. Keby sa tam prišiel niekto prezliecť, veľmi by sa čudoval. Deti sa pýtajú, tréner, prečo to máme takéto? Veď nám tam padá omietka na hlavu. Je to zanedbané, odkedy sa to postavilo. Je to naozaj veľká škoda.
