KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Židovský cintorín v časti Dúbie je zdevastovaný už desaťročia. V súčasnosti je obvodový múr, až na malé časti, rozpadnutý, v minulosti pravdepodobne došlo aj ku krádežiam náhrobných kameňov.
Mŕtvi sa brániť nevedia
Čierna skládka je podľa miestneho aktivistu Ľubomíra Jánošku veľká asi 10x20m, vysoká do jedného metra. Ako tvrdí, obsahuje asi 100 ton odpadu z cintorínov za viac ako 20 rokov. Ten leží na starých židovských hroboch. „Myslíme si, že okrem vytvorenia čiernej skládky, ide aj o hanobenie pietneho miesta. Odpady patria na iné miesto, nie nimi zasypať mŕtvych, ktorí sa nevedia brániť.“
Podľa jeho slov aktivisti vyčistili asi polovicu starého cintorína, ďalej už nepokračovali, pretože pod náletovými drevinami je skládka odpadov, starých betónových obrúb a iného stavebného materiálu. „Vyčistili iba komunálny odpad, pozbierali plastové kytice, sviečky, krhly, čo zaplnilo asi 30 veľkých vriec. Tie sa zlikvidovali v spolupráci s Technickými službami, rovnako aj podrtenie haluziny.
Odpovede sa vraj nedovolal
„Na jeseň tohto roka som mailom oslovil primátora mesta a v kópii ho zaslal aj hlavnej kontrolórke mesta. Apeloval som na prísľub pomoci, ktorý sme dostali v minulosti, no k realizácii nedošlo, zvlášť na skutočnosť, že židovský cintorín sa stal miestom na odkladanie odpadov z mestského cintorína. Nielen tých od fyzických osôb, ale aj ďalších pochádzajúcich z opravy chodníka na tomto cintoríne,“ opisuje problém predseda Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Žiline Pavel Frankl.
Ako vraví, žiadali, aby mesto odpad pochádzajúci z mestského cintorína odstránilo a prijalo opatrenia, aby v budúcnosti nik nepoužíval židovský cintorín ako skladisko. Tvrdí, že odpoveď neprišla.
Chrám na Živčákovej je otvorený, návštevníkov čaká pekná zimná prechádzka Čítajte „Na židovskom cintoríne sú pochovaní obyvatelia mesta a blízkeho okolia, podobne ako na mestskom. Rozdielom je len ich náboženstvo, ako aj skutočnosť, že pozemok cintorína nepatrí mestu.“ Zároveň vysvetľuje: „Nie je našou chybou, že v Kysuckom Novom Meste žije v súčasnosti len jeden člen našej komunity a v celom kraji máme iba 54 členov ŽNO Žilina. Myslím, že nemusím zdôrazňovať, že je to predovšetkým dôsledkom holokaustu.“
O pomoc žiadajú obce a mestá
Od skončenia vojny, ako vraví, nie sú fyzicky ani finančne schopní starať sa o všetky opustené cintoríny a synagógy. „Pred vojnou žilo na území Slovenska 135-tisíc Židov a bolo tu približne 750 židovských cintorínov. Dnes je to asi 1500 členov židovských náboženských obcí. Nie sme schopní organizačne ani finančne zabezpečiť nákladnú a náročnú starostlivosť o naše cintoríny.“
Preto oslovujú aj mestá a obce s prosbou o pomoc. „Ako príklad uvediem Čadcu, kde je na mieste nášho cintorína park aj s pamätníkom. Mesto každoročne organizuje pri príležitosti oslobodenia aj pripomienku židovských obetí vojny, ktorá sa koná na tomto mieste. Aj obec Stará Bystrica pripravuje rozsiahlu rekonštrukciu židovského cintorína,“ konštatuje.
Ako ďalšie pozitívne príklady z kraja uvádza Varín, Veličnú, Vrútky, Námestovo, Trstenú či Dolný Kubín. Tam sa podľa jeho slov jednotlivci, občianske združenia, za pomoci obcí a miest, o ne starajú.
Podľa jeho slov čo sa týka Kysuckého Nového Mesta prijali ponuku na spoluprácu od dobrovoľníkov, z ktorých jeden bol v tom čase aj poslancom mestského zastupiteľstva. Dvakrát v jeseni uskutočnili brigádu aj za účasti zástupcu ŽNO Žilina.
„Mesto pristavilo veľkokapacitný kontajner na odpad a poskytlo aj štiepkovačku na konáre. Takže sme sa dočkali pomoci v takejto forme. Dobrovoľníci chcú s prácami pokračovať od jari budúceho roka. Apelujeme na obyvateľov mesta, aby si nezamieňali náš cintorín za skládku odpadu,“ dodáva Frankl.
O financiách rozhodne už nové vedenie
„Problém údržby starého cintorína v Dúbi je rozsiahlejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrem iného bude potrebné zabezpečiť i spevnenie brehu. Na práce spojené s rozsiahlejšou úpravou sa musia vyčleniť finančné prostriedky z rozpočtu mesta,“ hovorí zástupkyňa primátora Jana Svrčková. Podľa nej toto už bude v kompetencii nového vedenia a poslaneckého zboru. „Mesto doteraz vykonávalo každoročne najnutnejšie udržiavacie práce v okolí cintorína,“ argumentuje.
HISTÓRIA CINTORÍNA
Vznik židovského cintorína možno datovať do počiatku 19. storočia. V roku 1828 boli v Kysuckom Novom Meste 5, v Kysuckom Lieskovci 19 a v Lodne 4 obyvatelia židovského pôvodu. Avšak v roku 1857 ich bolo v meste už 102 a v okolitých dedinách 81. Pochovávanie mŕtvych si vynútilo zriadenie cintorína na odľahlej časti mesta smerom k osade Dubie. Cintorín sa využíval aj pre zomrelých z ostatných okolitých obcí.
V prednej časti pôvodne stála murovaná budova, ktorá slúžila ako márnica. Do dnešnej doby sa zachovalo len niekoľko pomníkov a od západnej a juhozápadnej strany betónová ohrada.
