Máte za sebou množstvo výstav, roky práce. Kam smerujú vaše kroky najbližšie? Čo chystáte?
– V súčasnosti pripravujem nový cyklus, ktorý ešte nikto okrem riaditeľa žilinskej Považskej galérie nevidel. S novým cyklom vybehneme budúci rok, kedy budú pokračovať oslavy mojich narodenín v Považskej galérii a bude sa to volať Stvorenie alebo vznik. Počítam, že podujatie sa uskutoční v marci alebo v apríli. To je môj cyklus, celý život som to tak robil.
Pripravujú outdoor filmový festival Oščadnica 2018 Čítajte Na kresbách, ktoré som robil naposledy, som pracoval asi šesť alebo sedem rokov. Od nich som upustil a pracujem úplne na niečom inom. To bude aj také prekvapenie, ktoré ešte nechcem prezrádzať. Bude to však niečo komplexnejšie. Určite však budú vystavené aj moje staršie diela. Už mám sedemdesiatpäť rokov a nejaké väčšie plány si nerobím. To už je vážny vek.
Pred dvoma rokmi sme spolu robili rozhovor a povedali ste, že sa chcete dočkať zimnej olympiády. Teraz sa už pomaly chystá ďalšia...
– Áno, dočkal som sa jej. Som veľmi náruživý športovec a fanúšik. Celý môj život je spojený so športovaním. Či už to bol vodný slalom, horolezectvo, alebo džudo. Veľa som sa venoval aj bežkám či lyžovaniu. No a v neposlednom rade sa stále venujem muškáreniu a mykológii. Mám teda stále veľké množstvo koníčkov aj mimo svojej práce. Šport mi dal veľa. Som však pyšný, že som vychoval niekoľko významných umelcov. Učil som na základnej umeleckej škole v Žiline, strednej umeleckej škole v Kremnici. No učil som nejaký čas aj v Čadci. Mám veľkú radosť, keď ma oslovujú aj moji bývalí žiaci, s ktorými si už aj tykám. Je fajn, keď sa im darí. Dnes je to totiž aj s umením veľmi ťažké. Mám jeden pocit, že demokracia nám priniesla trošku problémy v umení ako v celku.
“Staroba je zaujímavá v tom, že človek stále menej a menej môže pracovať, menej chodiť. Tým pádom treba viac rozmýšľať.
„
Uvidia vaše diela aj Kysučania?
– Samozrejme, pripravujeme výstavu aj v Kysuckej galérii v Oščadnici. Som rodákom z Turzovky a veľmi rád urobím výstavu práve na Kysuciach. Pôjde o rovnakú výstavu, aká bude v Považskej galérii v Žiline.
Ako relaxujete v zime? Predsa len, je to špecifický čas, keď sa toľko aktivít nedá vykonávať.
– Chodím vonku veľa s paličkami. Bol som vlastne jeden z prvých, ktorí práve s paličkami začali chodiť. Keď som s nimi prišiel do Tatier pred desiatimi rokmi, aj sa ľudia smiali. Dnes je to už bežná vec. Ako starý bežkár som pochopil, že pri chôdzi s paličkami pracuje celé telo. Je to ako plávanie. Tomu sa venujem najviac. Rád muškárim, na ryby však už nechodievam. Keď som v Turzovke v ateliéri, tak mám kúsok odtiaľ poľovnícky revír. Tak sa aj s flintou ako dlhoročný poľovník prejdem. No už to nie je tak aktívne ako kedysi. Nemám síl čakať na posede dlho na diviaka.
