Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Tri stromčeky, cesnak zvieratám. Aké boli Vianoce na Kysuciach

So Štedrým dňom sa na Kysuciach spája najviac zvykov, niektoré dodržiavajú dodnes.

So Štedrým dňom sa spájalo na Kysuciach veľa zvykov.So Štedrým dňom sa spájalo na Kysuciach veľa zvykov. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka.

Vtedy vraj nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili - gazda a gazdiná za prosperitu hospodárstva, slobodní za dobrého ženícha alebo nevestu, deti, aby nedostali chrasty. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Vianočný stromček do izby nesmel priniesť skôr, až keď sa išiel zdobiť, pretože rodina by mala počas roka veľkú núdzu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred večerou kŕmili dobytok

Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť dobytok, každému zvieraťu, okrem kozy, dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odrezané oba konce. Povera hovorila, že keď prišla bosorka do maštale a cítila, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že jej čary nebudú účinkovať a preto sa snažila cesnak vyvolať von. Hovorila: „Cesnek poj z kravy,“ a cesnak odpovedal: „Jako, keď nemám rite ani hlavy“. Gazdiná pred večerou nakreslila na maštaľné dvere do každého rohu a do stredu krížik trojkráľovou kriedou a zakrúžkovala ho cesnakom. Na štedrovečerný stôl upiekla tri chleby: pre gazdu, gazdinú a kravský chlieb.

Prečítajte si tiež: Pápež František dostal vianočnú guľu z Kysúc Čítajte 

Na kravskom bola zapečená hrudka soli, hlávka cesnaku a petržlenová vňať. Gazdov a kravský chlieb ostávali na stole počas celých sviatkov a ten pre gazdinú sa zjedol pri večeri. Okrem chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jablká. Pred večerou prišiel do kuchyne gazda, oblečený v kabáte a priniesol do izby maselničku. Pozdravil sa a gazdiná sa ho pýtala: „Čo nesete?“ Gazda odpovedal: „Velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy.“ Toto opakovali trikrát a potom začal gazda vinšovať: „Vinšujem vám na tieto nastávajúce sviatky hojnosti, prajnosti, urodajnosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti, aby ste mali maličkú starosť a velikú radosť, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli.“ Potom položil maselničku vedľa stola a začal sa modliť.

Skryť Vypnúť reklamu


Všetci členovia rodiny museli byť už pri stole na ktorom horela sviečka. V niektorých obciach gazda tesne pred modlitbou otvoril okno a trikrát zakričal: „Vlky, líšky, medvede pojte s nami večerať a keď nepojdete, tak nám celý rok neuškoďte.“ Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami na stole bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička. Konzumácia kyslých rýb a neskôr kaprov je už novodobým zvykom.

Skryť Vypnúť reklamu

Od stola mohla odísť iba gazdiná

Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať. Keď sa podával hrach, vtedy gazdiná išla s hrachovou polievkou ku kurínu a pritom hovorila: „Idem tie kury pozabíjať.“ Ostatní jej hovorili: „Nezabíjaj ich oni budú niesť vajcia.“ Pri kuríne nabrala na lyžicu trikrát hrachu a hádzala ho po sliepkach. Podľa toho, koľko sliepok sa jej ozvalo, tie údajne potom niesli dobré vajcia. Z každého jedla gazdiná najskôr odložila po tri naberačky do maselničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri krájali jablká, aby zistili, či budú zdraví. Pre to isté rozbíjali aj vlašské orechy, ak bol orech zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý.

Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko, tam sa na ne postavili, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej dostali muža. Na horných Kysuciach po večeri hádzali cez plece dievky krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo do vnútra, išla dievka von z domu – na príženky alebo nie.

Chodili „po spievaní“


Po večeri sa chodilo „po spievaní“, obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridávali. Po spievaní sa nesmelo chodiť bez chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome, tam ich ponúkli zasa chlebom a pálenkou a tak pokračovali až na koniec dediny. Od štedrej večere, počas celých sviatkov, sa nesmelo na nikoho volať poď, lebo by ho vyvolali navždy z domu – zomrel by. Na polnočnú omšu sa chodilo hromadne. Kto išiel z domu, zobral do kapsy jeden zemiak a kúsok chleba zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní v kostole ich vo vrecku podvihoval, aby ich Pán Boh požehnal a dobre sa urodili. Po príchode domov ich dali opäť na stôl a boli tam až do konca sviatkov . Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov.

Prečítajte si tiež: ANKETA: Aké zvyky a tradície dodržiavajú kysuckí športovci? Čítajte 

Božie narodenie bol najväčší sviatok

Božie narodenie bol najväčší sviatok v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli položené kovové peniaze, aby sa ho po celý rok držali. Tento deň sa nechodilo po návštevách, v domoch bolo ticho, neumýval sa riad, neupratovalo sa, nezametalo a jedlo sa iba to, čo gazdiná nachystala na Štedrý deň. Na Štefana sa chodilo po vinšovaní. Do domu v tento deň nesmel prísť starý človek alebo žena, ako prví, lebo by to prinieslo rodine nešťastie. Preto si spravidla už pred sviatkami napýtali „polazníka“, aby mali zaistené, že im príde mladý, zdravý chlapec. Polazník po príchode do domu zavinšoval domácim zdravie, šťastie, lásku, bohatú úrodu. Potom potriasol stromček - polazníčku, aby sa im sypalo šťastie a pomútil v maselničke, aby im kravy dojili. Na stôl položil meštek s peniazmi, ktorými poštrngal, aby mali bohatý rok.
V uzlíčku doniesol z domu koláče alebo chlieb, ten mu gazdiná vymenila a dala svoje koláče alebo chlieb. Potom ho gazda pohostil slaninkou, koláčmi a pálenkou a do mešca mu pridal pár peňazí. Zásadou bolo, že dvaja polazníci sa nesmeli stretnúť v jednom dome. Od Štefana do Troch kráľov chodili chlapci po vinšovaní po troch kráľoch. Za to im domáci dávali koláče a ovocie. Na sviatok Troch kráľov chodili gazdinky do kostola svätiť kriedu a vodu, ktorú potom využívali na ochranu úrody, statku a domácnosti. V predvečer Troch kráľov upiekli tri chleby, ktoré kládli pod stromček a priložili k nim soli a tri hrnčeky vody, aby sa mali králi na svojej púti čím občerstviť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 562
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 650
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 332
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 943
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 570
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 313
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 624
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 509
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 350
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 296
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

2 h
Turnaj vo Vysokej nad Kysucou v roku 2015. Zľava Miroslav Petrák ml., Jakub Kolesnáč, Krenželák a Miroslav Petrák st.

Pred svojím prvým zápasom zahviezdil.

6 h
Spoločné foto po testovaní v Kysuckom Novom Meste.

Primátor Marián Mihalda nerozumie, odkiaľ sa berú percentá pozitívnych.

11 h
Jozef Mozol, poradca ministra dopravy SR.

Jeho prvé kroky viedli na stretnutie so zástupcami dolných Kysúc. Zdôrazňuje však, že k dispozícii je celému regiónu.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

5 h

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?