Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka.
Vtedy vraj nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili - gazda a gazdiná za prosperitu hospodárstva, slobodní za dobrého ženícha alebo nevestu, deti, aby nedostali chrasty. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Vianočný stromček do izby nesmel priniesť skôr, až keď sa išiel zdobiť, pretože rodina by mala počas roka veľkú núdzu.
Pred večerou kŕmili dobytok
Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť dobytok, každému zvieraťu, okrem kozy, dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odrezané oba konce. Povera hovorila, že keď prišla bosorka do maštale a cítila, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že jej čary nebudú účinkovať a preto sa snažila cesnak vyvolať von. Hovorila: „Cesnek poj z kravy,“ a cesnak odpovedal: „Jako, keď nemám rite ani hlavy“. Gazdiná pred večerou nakreslila na maštaľné dvere do každého rohu a do stredu krížik trojkráľovou kriedou a zakrúžkovala ho cesnakom. Na štedrovečerný stôl upiekla tri chleby: pre gazdu, gazdinú a kravský chlieb.
Pápež František dostal vianočnú guľu z Kysúc Čítajte Na kravskom bola zapečená hrudka soli, hlávka cesnaku a petržlenová vňať. Gazdov a kravský chlieb ostávali na stole počas celých sviatkov a ten pre gazdinú sa zjedol pri večeri. Okrem chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jablká. Pred večerou prišiel do kuchyne gazda, oblečený v kabáte a priniesol do izby maselničku. Pozdravil sa a gazdiná sa ho pýtala: „Čo nesete?“ Gazda odpovedal: „Velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy.“ Toto opakovali trikrát a potom začal gazda vinšovať: „Vinšujem vám na tieto nastávajúce sviatky hojnosti, prajnosti, urodajnosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti, aby ste mali maličkú starosť a velikú radosť, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli.“ Potom položil maselničku vedľa stola a začal sa modliť.
Všetci členovia rodiny museli byť už pri stole na ktorom horela sviečka. V niektorých obciach gazda tesne pred modlitbou otvoril okno a trikrát zakričal: „Vlky, líšky, medvede pojte s nami večerať a keď nepojdete, tak nám celý rok neuškoďte.“ Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami na stole bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička. Konzumácia kyslých rýb a neskôr kaprov je už novodobým zvykom.
Od stola mohla odísť iba gazdiná
Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať. Keď sa podával hrach, vtedy gazdiná išla s hrachovou polievkou ku kurínu a pritom hovorila: „Idem tie kury pozabíjať.“ Ostatní jej hovorili: „Nezabíjaj ich oni budú niesť vajcia.“ Pri kuríne nabrala na lyžicu trikrát hrachu a hádzala ho po sliepkach. Podľa toho, koľko sliepok sa jej ozvalo, tie údajne potom niesli dobré vajcia. Z každého jedla gazdiná najskôr odložila po tri naberačky do maselničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri krájali jablká, aby zistili, či budú zdraví. Pre to isté rozbíjali aj vlašské orechy, ak bol orech zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý.
Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko, tam sa na ne postavili, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej dostali muža. Na horných Kysuciach po večeri hádzali cez plece dievky krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo do vnútra, išla dievka von z domu – na príženky alebo nie.
Chodili „po spievaní“
Po večeri sa chodilo „po spievaní“, obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridávali. Po spievaní sa nesmelo chodiť bez chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome, tam ich ponúkli zasa chlebom a pálenkou a tak pokračovali až na koniec dediny. Od štedrej večere, počas celých sviatkov, sa nesmelo na nikoho volať poď, lebo by ho vyvolali navždy z domu – zomrel by. Na polnočnú omšu sa chodilo hromadne. Kto išiel z domu, zobral do kapsy jeden zemiak a kúsok chleba zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní v kostole ich vo vrecku podvihoval, aby ich Pán Boh požehnal a dobre sa urodili. Po príchode domov ich dali opäť na stôl a boli tam až do konca sviatkov . Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov.
ANKETA: Aké zvyky a tradície dodržiavajú kysuckí športovci? Čítajte 
