Na Slovensko sa zemiaky dostali až okolo roku 1654. Prvýkrát o nich písal mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednání o poľnohospodárstve na Spiši (1768). Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na sever Slovenska priniesli tamojší rodáci, študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Od neho pochádza aj názov „švábka“, ktorá sa v polovici 18. storočia začala pokusne pestovať na Liptove.
Zemiaky sa objavili na Kysuciach zo všetkých plodín ako posledné a nadobudli vo výžive zásadné postavenie. Chránili od smrti hladom najmä vrchárov. Sadili sa čoraz viac a postupne sa z nich začali pripravovať rôzne jednoduché jedlá.
Dnes ich Kysučania jedia varené, pečené, miešajú s múkou, kombinujú s mliekom, kapustou, mäsom a podobne.
Aj takéto jedlá sa varili na Kysuciach. (zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
Jeden z obľúbených kysuckých „zemiakových receptov“: Potrebujeme zemiaky v šupke podľa počtu osôb (najlepšie sú menšie, ktoré dôkladne umyjeme), soľ, slaninku, cibuľu, kyslú kapustu. Zemiaky poukladáme na plech tesne vedľa seba. Trošku polejeme olejom, alebo použijeme domácu bravčovú masť a dáme do vyhriatej rúry piecť.
Nitriansky biskup Viliam Judák robil v detstve betlehemy Čítajte V priebehu pečenia ich obraciame. Keď sú už skoro mäkké, na vrch poukladáme slaninku, na kolieska nakrájanú cibuľu a dáme do rúry dopiecť. Podávame s kyslou kapustou zo suda alebo posypané bryndzou či tvarohom.
