V Čadci ste s 3T vystúpili vôbec po prvýkrát. Aké bolo publikum?
– Príjemné. Musím povedať, že to bolo po prvýkrát aj v tom, že ľudia sa musia trochu oťukať. Buď je to tak, že prijmú našu hru, alebo nie. No myslím, že ju prijali a pochopili, že tie veci, keby možno videli v telke, tak by ich tak asi nezabavili. No tým, že to vzniká tu a teraz a ide o momentálnu improvizáciu, sa naozaj bavili.
Simona zo Silných rečí: Kysučania sú tvrdšie povahy Čítajte Odohráte nespočetné množstvo scénok. Dokáže vás ešte niečo prekvapiť?
– Určite. Všetci traja máme veľmi radi tieto momenty. Volá sa to scudzolák. To znamená, že opustíme svoju postavu. Padne niečo, čo sme nečakali. Je to aj jedna z vecí, pre ktoré to stále robíme.
Trite funguje už štrnásť rokov. Bolo aj vaším odrazovým mostíkom. Kam vás to osobne posunulo?
– Tritečko mi dalo v istom momente názor, že improvizáciou sa dá v zásade živiť a keď ľudia videli, že už sme to robili dostatočne dlho, tak nejakým spôsobom to vnímali tak, že sme nejakým spôsobom schopní okamžitej reakcie aj v iných situáciách. Neskôr sme zistili, že to funguje. Tak som skúsil aj stand up, aj Stano Staško sa pridal. Myslím, že práve stand up je vecou, ktorá ma odštartovala. No určite za to môže aj Tritečko.
