Jedným z druhov Jánošíka a vodcom zbojníckej družiny v oblasti Kysúc bol Tomáš Uhorčík. Pochádzal z Predmiera, dnešnej súčasti Turzovky. Zbojníkom bol celkom 9 rokov a do svojej družiny prijal roku 1711 aj Jánošíka, s ktorým sa zoznámil ako väzeň na Bytčianskom zámku.
Jedna z legiend hovorí, že Jánošík sa pri vypočúvaní priznal, že na Veľkú noc v roku 1712 vypili s družinou v krčme U Hvizdáka, ktorá sídlila v dnešnom Krásne nad Kysucou, dva sudy piva. Bolo to rok pred popravou. Utratili tam vraj časť nazbíjaných peňazí.
Mal len 25 rokov, keď ho v Liptovskom Mikuláši obesili. Aj vďaka akademickému sochárovi Jaroslavovi Gaňovi z Kysuckého Nového Mesta sa legendárny zbojník dočkal v minulosti v Zázrivej hrobu, aj keď symbolického. Ďalší kysucký sochár Jozef Mundier z Čadce rokov mu vyrobil „opasok“.
Nájdu ho pod Rozsutcom
Pod Rozsutcom, neďaleko zbojníkovho rodiska, nájdu návštevníci jeho hrob. Kompozícia pozostáva z nakloneného kríža, symbolizujúceho porobu slovenského robotného ľudu, spútaného reťazou. Na konci reťaze je pretrhnutá obruč ako nádej na vyslobodenie a lepšiu budúcnosť. „Telo vraj pochovali na kuruckom cintoríne v Čemiciach - obci, ktorá je dnes na dne Liptovskej Mary. Vraj. Nech polemizujú dejepisci.
Dôležitá je myšlienka, ktorá vzišla zo životov a činov, legiend i právd. Myšlienka zrodu vzdoru a túžby po nezávislosti,“ povedal Gaňa. Nejde teda o hrob konkrétneho človeka, ale pomyselný, symbolický. „Je to hrob myšlienky, ktorú sa pokúsili na čas uväzniť v putách teatrálnou smrťou Jánošíka, ktorá mala byť odstrašujúcim príkladom pre ďalšiu revoltu, ktorá sa napriek tomu vymanila z jarma neslobody a ukázala možnú cestu nasledujúcim pokoleniam,“ informoval autor.
Dnešní Jánošíkovia berú chudobným
V Zázrivej na Orave nájdu návštevníci na Jánošíkovom dvore aj ďalšie skulptúry, znázorňujúce smrť slávneho zbojníka. Ide napríklad o opasok od sochára Jozefa Mundiera z Čadce a symbolickú šibenicu, ktorej autorom je Marek Ryboň zo Žiliny.
„Hádam neexistuje Slovák, ktorý by nepoznal legendu o slávnom zbojníkovi. Ja som sa pri stvárnení témy Jánošíkov hrob rozhodol pre symbolický opasok. Taký, s ktorým chodil na zboj, do krčmy, ale aj za frajerkou. Ako materiál som si vybral kameň, pretože vo mne vzbudzuje silu a večnosť. Občas aj dnes vidím Jánošíkov, akurát s opačným poslaním. Neberú totiž bohatým, ale chudobným,“ skonštatoval Mundier. Slúžil v pešom pluku Jánošík vyrástol v Terchovej na samote „U Jánošov“, v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony. Pokrstili ho v kostole Najsvätejšej Trojice vo Varíne.
Mal štyroch súrodencov. Troch mladších bratov Jána, Martina, Adama a staršiu sestru Barboru. Juraj vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roka 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove na statku Okoličániovcov, kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roka 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné.
Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline. Tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom. Preto sédria najala detektíva E. Kubínyiho, aby po zbojníkoch pátral. Dňa 16. marca 1713 Jánošíka obvinili z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti Domaniže, ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri Fačkove. K tej sa však ani po mučení nepriznal.
Súdny proces začal o rok
V marci 1713 začal súdny proces. Ťažiskom obžaloby proti Jánošíkovi, ktorej predsedal prokurátor Alexander Černický, boli obvinenia zo zbojstva. Prokurátor žiadal trest smrti. Na druhej strane sa obhajoba, vedená Baltazárom Palugyayom, usilovala obžalobu vyvrátiť. Poukazovala na viaceré poľahčujúce okolnosti. Že žil v podstate slušným životom,opustil zlých kurucov a následne slúžil v cisárskom vojsku. Na zboj ho vraj nahovoril Uhorčík.
Zbojníckej prísahe zostal verný
Jánošíkovi priťažilo, že ostal verný zbojníckej prísahe a pri vypočúvaní dobrovoľne neprezradil mená tovarišov, ani to, kde ukryl svoje nazbíjané poklady. Ešte v ten istý deň, 17. marca, si vypočul rozsudok. Súd Liptovskej stolice ho odsúdil na trest smrti jedným z najhorších možných spôsobov - napichnutím a zavesením za rebro na hák. Zanedlho po Jánošíkovej poprave súdili aj Uhorčíka. Aj toho na trest smrti - lámaním v kolese.
Kysučania sú odhodlaní bojovať za dokončenie diaľnice Čítajte V Uhorčíkovom prípade súd zohľadnil určité poľahčujúce okolnosti, a preto nariadil najmenej drastickú variantu tohto trestu - lámanie od hrdla. Podľa rozsudku malo byť napokon Uhorčíkovo telo vpletené do kolesa a vystavené na výstrahu ostatným. Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713, urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v Čičmanoch so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane, schované v Terchovej. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil.
