ČADCA. Zimná kalamita na Kysuciach sa podpísala aj na počte pacientov, ktorých ošetrili či hospitalizovali v Kysuckej nemocnici. Od začiatku januára ich ambulantne ošetrili takmer 800, z toho na pohotovosti skončilo vyše 400. Okrem toho vykonali vyše 70 operácií pohybového systému.
Operácií je veľa, niektoré zákroky musia odkladať
„Najčastejšie išlo o zlomeniny zápästia, členka, predkolenia a krčka stehnovej kosti. Vo zvýšenej miere sa u starých ľudí vyskytli zlomeniny horného konca stehnovej kosti,“ informuje riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld.
Skaliťanovi hrozí rok za mrežami Čítajte Ako vraví boli a sú hospitalizovaní pacienti po poranení, ktoré utrpeli po páde zo strechy pri zhadzovaní snehu. Nechýbajú tí s omrzlinami dolných končatín, pričom ide prevážne o bezdomovcov či ľudí zo sociálne slabých skupín.
„Je veľa dní, keď je oddelenie zaplnené do posledného lôžka. Časť operačných výkonov sa musí pre nápor odkladať. Máme veľké problémy s prepustením starých ľudí po operačných zákrokoch domov,“ dodáva riaditeľ. V domácom prostredí sa totiž nemá kto o nich postarať.
Najviac úrazov bolo v Žilinskom kraji
Pre ilustráciu, podľa hovorkyne skupiny FalckKataríny Načiniakovej p ri úrazoch zapríčinených pošmyknutím sa na zľadovatenom chodníku, ceste či zamrznutej vodnej ploche, zasahovali posádky Falck Záchranná len v prvom týždni nového roka celkom 34-krát, z toho viac než polovica úrazov sa stala v Žilinskom kraji.
Často išlo o zlomeniny horných a dolných končatín, ďalej podvrtnutia a úrazy hlavy. „Ak ide o staršieho, alebo chronicky chorého človeka, môže mať i obyčajný pád až fatálne následky,“ upozorňuje Miroslav Nagy, hlavný inštruktor Falck Academy. Odporúča, aby si ľudia pri páde chránili najmä hlavu. „Snažte sa padať na zadok alebo chrbát a zmierniť dopad rukami. Je lepšie mať zlomenú ruku, než rozbitú hlavu. Pri jej zranení môžu byť následky oveľa vážnejšie,“ odporúča. Stlmiť náraz pomôže aj hrubá vetrovka, pokrývka hlavy či rukavice.
Trenie snehom vynechajte
Ako vraví vhodné a najmä vrstvené oblečenie vás ochráni i pred silným mrazom a vznikom omrzlín. Najčastejšie bývajú totiž postihnuté koncové a nechránené časti tela ako prsty, nos či tvár.
Postihnuté miesto spoznáme podľa toho, že je bledšie, až voskové, je necitlivé a neskôr sa môže objaviť bodavá bolesť.
„K prvej pomoci v takomto prípade patrí postupné zahrievanie, v žiadnom prípade nesmieme trieť postihnuté miesto snehom, hrozí riziko poškodenia kože. Pacienta zohrievajme vlastnými rukami, ak má napríklad omrznuté prsty na ruke, sám si ju môže dať pod pazuchu. Pomáha teplo aj vlažné obklady, nikdy nie horúca voda. Ak sa objavia pľuzgiere, vyhľadajte lekára,“ dodáva odborník.
