ČADCA. Aj keď kysucké dejiny v rámci slovenskej histórie nevzbudzujú medzi historikmi veľkú pozornosť, v skutočnosti majú byť na čo Kysučania hrdí. Súvisí to so zvláštnym, pohraničným situovaním regiónu a významnými dopravnými tepnami, ktoré tadiaľto už v praveku prechádzali. V dávnej minulosti viedli cez Kysuce významné dopravné tepny v smere sever – juh. Nepripomínajú ich, žiaľ, žiadne tabule ani turistické náučné chodníky.
Snehové kalamity mali na Kysuciach rôzne podoby Čítajte Najznámejšia bola Jantárová cesta, ktorej časť viedla cez Kysuce a Jablunkovský priesmyk. Často ju využívali v rímskych časoch kupci s jantárom a ďalším tovarom, ktorí smerovali od Baltského mora,“ hovorí Miloš Jesenský, riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci.
Zhruba pol tisícročia sa po nej vozila aj soľ
Legendy o peniazoch, ktoré sa kupcom rozkotúľali, sú práve na tomto úseku Jantárovej cesty namieste. „Rímske mince sa našli napríklad v Žiline, Radoli, v českej časti Jablunkovského priesmyku – v Mostoch, Bukovci, Jablunkove a Návsí,“ dodáva.
Zhruba pol tisícročia sa po ceste cez Kysuce vozila aj soľ. Prvá zmienka o ceste cez Kysuce pochádza z roku 1244, ďalšia z listiny kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1364.
Viedla od Tešína, údolím rieky Olše do Jablunkova, potom cez Jablunkovský priesmyk do Krásna a Kysuckého Nového Mesta, kde sa vyberalo mýto. Ďalej pokračovala do Žiliny a odtiaľ cez Turiec, Liptov až na Spiš. Do dnešných čias sa z týchto ciest nezachovalo prakticky nič, keďže išlo v tom najlepšom prípade iba o cesty s čiastočne spevneným povrchom alebo boli len vyšliapané pešími pútnikmi a vyjazdené kolesami vozov.
„Ich trasu možno rekonštruovať skôr v nadväznosti na terén – úvozy alebo brody rieky ako Kysuca pri Brodne, keď sa z ľavej strany rieky pokračovalo pri ceste do Kysuckého Nového Mesta po pravom brehu a podobne,“ vysvetľuje Jesenský.
Najkratšie cesty viedli po hrebeňoch
Pôvodné cesty nekopírujú ani dnešné komunikácie. Treba si uvedomiť, že najkratšia pešia cesta neviedla údoliami, ale po hrebeňoch. Dôkazom sú pltníci či drotári, ktorí z Budatína smerovali do oblasti Veľkej Turzovky cestičkami v Javorníkoch, a nie popri rieke v údolí,“ dodáva.
