Dnes 21. februára uplynul rok od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Šéf portálu, pre ktorý Kuciak pracoval, v rozhovore odpovedá na otázky o knihe Umlčaní, hovorí, aký bol tento rok preňho, či verí v štátne orgány a vyšetrenie vraždy a či mu písala Alena Zsuzsová.
Knihu Umlčaní, príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, s kolegami propagujete na webe, robíte besedy, objavujú sa komentáre, že takto na ich nešťastí zarábate. Ako to ľuďom vysvetľujete?
Prečítajte si tiež: Učiteľky: Ján Kuciak žil tak, aby sa každému mohol pozrieť do očí Čítajte "Ja to nekomentujem. Samozrejme, že tá kniha sa predáva, stála nejaké náklady a my sme zadeklarovali, čoho sa držíme, že stopercentne všetko ide na investigatívnu žurnalistiku. Zaplatí sa za tlač, distribúciu, nie sú tam žiadne autorské honoráre, z toho nikto nemá žiaden príjem. Knihu sme dali našim podporovateľom, ktorí nám platia mesačne za to, že sme nezamkli web úplne na tvrdo. Všetky tie peniaze ostávajú na investigatívu. Pre mňa to je rozumnejšie riešenie, ako zamknúť obsah a povedať, zaplaťte, inak si nič neprečítate. Hľadáme riešenie, ako financovať investigatívu v časoch, keď nám štát a firmy, ktoré sú pod kontrolou finančných skupín stopli inzerciu, ktorá sa bežne dáva do médií."
Ako dobre ste sa poznali s Janom, poznali ste aj jeho partnerku? Ako prebiehal zber informácií do knihy?
"S Janom sme boli kamoši, Martinu som nepoznal. Z knihy som robil v podstate celý začiatok, prišiel som do Štiavnika, tam som sa stretol s rodičmi a súrodencami, rozprávali sme sa o ňom, spomínali, hodnotili. Vypadol z toho Janov životný príbeh až po tú časť, keď išiel pracovať ako novinár. Iný kolega riešil Martinin život, ďalší Martininu prácu, Janove štúdium. Kniha je kompilátom viacerých príbehov."
Aké boli Janove novinárske začiatky?
"Hrozné (smiech). Spočiatku som vôbec nechápal, čo robí. Robil s databázami a zdrojmi, ktoré boli pre mňa úplne nepochopiteľné. Ja, aby som získal informácie, potreboval som sa stretnúť s ľuďmi. Jano potreboval hľadieť do počítača. To bol úplne iný druh žurnalistiky.
Zistenia, s ktorými prichádzal, boli ťažko pochopiteľné, čo tým vlastne sleduje. Ľudia ako Kočner robia komplikované karoselové obchody medzi viacerými firmami na Slovensku alebo v zahraničí, kde sú nastrčené biele kone. Tie firmy vznikajú a zanikajú veľmi rýchlo aby za sebou zamietli stopy. Kuciak toto všetko vedel nájsť a dať to do súvislostí.
My sme museli nájsť cestu, ako jeho zistenia pretaviť do zrozumiteľných textov a infografík. Poviem to takto, keď sa Jano naučil písať tak, aby bol pochopiteľný, tak ho zavraždili. V poslednom období už vedel, ako dať komplikované informácie na papier tak, aby ich pochopili aj ľudia, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a chceli čítať kauzu ako príbeh."
Podarilo sa niekomu Jána pracovne nahradiť?
"Jano bol výnimočný, nahradiť sa ho úplne nedá, no makáme na tom, aby sme to dokázali."
