ČADCA. Kysucké múzeum plánuje sprístupniť časť pokladu v radoľskom kaštieli. Ide o staré mince, ktoré sa našli v marci 2000 v Čadci-Horelici.
Kysučania zatiaľ na vlastné oči mince vidieť nemôžu. „Momentálne ich skúmame a robímedetailný numizmatický rozbor, pri ktorom sa usilujem získať o nich čo možno najviac informácií,“ informuje historik Kysuckého múzea Martin Turóci.
Prezrádza, že po spracovaní časť z nich vystavia. „Zo záverov výskumu plánujme zostaviť publikáciu mapujúcu aj ďalšie numizmatické nálezy na Kysuciach. Rozbor by chceli ukončiť do konca tohto roka.
Nálezca odovzdal poklad odborníkom
Pred 19 rokmi sa múzejníci potešili z pokladu, ktorý objavil pri výkopových prácach v blízkosti domu pán Jozef z Čadce.
Mince boli uložené v hlinenom krčahu. Najstaršou bol denár Mateja Korvína z roku 1489, najmladšou trojgrajciar Leopolda I. z roku 1677.
Po tom, čo pán Jozef poklad našiel, bez váhania nález ohlásil. Mince zhrnul do sklenených pohárov od zaváranín a čakal na príchod odborníkov. Potom sa začalo s počítaním strieborniakov. Počet sa neskôr ustálil na čísle 1658.
Zelenou patinou pokryté mince putovali do múzea, kde absolvovali očistné procedúry vrátane kúpeľa v kyseline fosforečnej, v sérii po pätnásť kusov. Pre konzervátorov a reštaurátorov to znamenalo veľa práce.
Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili Čítajte Samotné počítanie prebehlo niekoľkokrát, kým sa dopracovali ku konečnému číslu. Náročné bolo aj čistenie, pretože mince nižšej hodnoty, aj keď boli strieborné, mali iný stupeň oxidácie vďaka odlišným kovovým prímesiam v striebre a bolo potrebné používať rôzne chemikálie.
Pohľad na portréty uhorských panovníkov Ferdinanda III., jeho nástupcu Leopolda I. či poľského kráľa Žigmunda nenechával nikoho na pochybách, že platidlá pochádzajú z obdobia rokov 1623 až 1679.
V zemi boli minimálne 300 rokov
Podľa riaditeľa Kysuckého múzea Miloša Jesenského, keďže nález obsahoval iba mince menšej hodnoty, pričom viac ako polovica z nich bola poľských, je možné, že ich zakopal nejaký kupec smerujúci z Poľska na trh do Kysuckého Nového Mesta alebo iného trhového mesta na severozápadnom Slovensku, prípadne remeselník vracajúci sa so zarobenými peniazmi z Poľska.
Ukryté mince z pokladu v Čadci predstavovali vo svojej dobe pomerne veľký obnos peňazí, pre ktorý by sa v prípade prežitia oplatilo tomu, čo ich ukrýval, vrátiť. Pretože zostali v zemi minimálne 300 rokov, je isté, že ten, kto ich tam dal, už nemal možnosť vybrať ich, prípadne nik z jeho najbližších o tomto bohatstve nevedel, a preto ho nehľadal.
POKLAD OBSAHOVAL:
Denáre: 57 ks
Grajciare: 703 ks, z toho: 1-grajciare – 1 ks, 3-grajciare – 608 ks, 6-grajciare – 22 ks, 10-grajciare – 4 ks, 15grajciare – 68 ks (spolu v hodnote 3017 grajciarov)
Poltoraky: 547 ks
Poľské groše: 332 ks, z toho – groše – 4 ks, 1-groše – 5 ks, 2-groše – 2 ks, 3-groše – 188 ks, 6-groše – 133 ks (spolu 1373 grošov)
Orty: 9 ks
Polbatzeny: 10 ks
