„Atithi devo bhava“ je jedna z nepálskych fráz, ktoré sa Dominik Vavrek na svojej ceste naučil. „Je to niečo podobné ako naše „hosť do domu, Boh do domu“. Mám však pocit, že pre Nepálčanov má dôležitosť zákona, nie porekadla.“ Turzovčan precestoval celú západnú Európu, Nepál bola prvá krajina mimo Schengenu. Odniesol si z nej kilá čaju, farebných látok, pocit najusmievavejších ľudí, no aj ekologickú depresiu.
Spojkou medzi Európu a Áziou sa stal Dominikov priateľ z Anglicka Bikash. Nejednalo sa však o výstup na Himalájsku osemtisícovku, ale o pozvanie na hinduistickú svadbu Bikashovho brata. Dominik nezaváhal.
Ekologické nástrahy východu
,,Toto je zarážajúce, nedalo mi to,“ začína svoje rozprávanie o Nepále sériou fotografií, kde sa idylické ryžové polia a serpentínové cestičky v pohoriach striedajú s detailmi prírody prerastenej odpadkami.
Dievčatko z Kysúc požehnal pápež František Čítajte „Chcel som sa sústrediť na pekné veci, no niekedy bol kontrast krásnej prírody a toho, ako neriešia odpadky, priveľký. Recyklácia tam vôbec nefunguje, za mesiac som nevidel nikoho, aby si otvoril nejakú potravinu, obal podržal a šiel ho vyhodiť.“
Ako ekologicky mysliaci Európan začal rýchlo s nežnou osvetou. Pri výjazdoch mimo dedinky Chulachuli, kde Dominik býval u priateľovej rodiny, mával dvanásťročného sprievodcu.
„V lese som zbieral fľašky a poprosil ho, nech mi pomôže, vôbec sa nechytal. Podal som mu päť fliaš a hneď ich vyhodil do kríkov. Dohodol som sa ním, že pokiaľ tam budem a po celú dobu ho neuvidím nič vyhodiť, kúpim mu vrtuľník na diaľkové ovládanie. Nakoniec dostal auto, lebo vrtuľník nemali,“ smeje sa Dominik, no súhlasí, že takáto motivácia nie je udržateľná.
