Prvú kávu vypila o deviatej ráno, druhú okolo obeda, tretiu o štrnástej a štvrtú o šestnástej hodine. Cez deň ani nepila vodu. Kvôli pracovným povinnostiam veľa cestovala autom a bála sa, kde zastaví a pôjde na toaletu. Večer prišla domov a všetko, čo bolo v chladničke, zjedla. Často sa smiala, že je ako tehotná. Či už to bolo sladké, slané, kyslé, horké, bolo jej to jedno. Párky, slanina, sekaná, zjedla všetko, čo videla. Tak to išlo postupne, až 52-ročná Vierka Radolská pribrala na 133 kilogramov.
S medializáciou si ťažkú hlavu nerobila
„Diéty držím od 15 rokov. Veď vždy som bola taká silnejšia. Najskôr to bola holywoodska diéta, potom kapustová, neskôr sacharidová, bielkovinová, 10-dňová, 15-dňová, 30-dňová. Prakticky mám za sebou všetky možné diéty. No len vždy to vyzeralo tak, že som schudla a potom to opäť vyletelo naspäť. Nižšia váha mi vždy vydržala dva či tri mesiace a potom som opäť bola tam, kde aj predtým. Dokonca som vážila aj viac,“ prezrádza na úvod nášho rozhovoru pani Vierka.
Milá Kysučanka sa síce snažila, no s váhou si poradiť nevedela. Po drobných úspechoch prišli opäť ťažšie obdobia a všetko bolo v starom kolobehu. Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodla pre odvážny krok. Prihlásila sa do televíznej relácie Reštart, ktorú v tom čase propagovali na televízii JOJ.
Vierka Radolská pred a po Reštarte. (zdroj: Reštart – oficiálna stránka)„Už dlhšie som rozmýšľala nad tým, že by som niečo skúsila, lebo sama som si nevedela poradiť. Rozprávala som sa o tom s dcérou, ktorá mi povedala, že na TV JOJ ide nejaká relácia. Opýtala sa ma, či by som sa nechcela prihlásiť. Spoločne sme napísali taký životopis. Uviedli sme v ňom, ako vyzerá môj boj s váhou, aké diéty som v minulosti držala a podobne,“ vysvetľuje pre MY Kysucké noviny pani Vierka.
Orloj sa na svoju desaťročnicu stal motívom novej poštovej známky Čítajte Vierka Radolská vedela, že tak bude na očiach kamarátov, známych, ale aj širokej verejnosti. S medializáciou si však ťažkú hlavu nerobila.
„Ja s týmto nemám problém. Pozrite sa, keď si človek proste nevie pomôcť sám a nedokáže sa dokopať do niečoho systematického, tak nemá na výber. Keď sa človek prihlási do niečoho takéhoto, tak už sa viac kontroluje a robí všetko pre to, aby sa dokázal udržať,“ hovorí Radolská.
