STARÁ BYSTRICA. Tento rok prišli na svet jahňatá o niečo neskôr ako vlani. Dôvodom sú veľkonočné sviatky, ktorých začiatok pripadne na 19. apríla, pričom vlani začali už 30. marca. Chovatelia musia každý rok termín sledovať, aby mu vedeli prispôsobiť bahnenie.
V Roľníckom družstve v Starej Bystrici, ktoré chová takmer tisíc oviec, pribudlo tento rok 600 jahniat. Na predaj sú určené len barančeky, jahničky zostanú na ďalšiu reprodukciu. Ako informoval predseda František Kulla, minimálne 300 odpredajú Agrofarme Červený Kameň, odkiaľ jahňacinu expedujú do Talianska a arabských krajín. Tento podnik od nich vykupuje aj ovčie mlieko.
Vlani tam dodali okolo 28-tisíc litrov, predpokladajú, že tento rok to bude okolo 25-tisíc, keďže s dojením začnú neskôr. Ako povedal Kulla, oproti minulosti je cena nízka, v súčasnosti liter predávajú za 0,92 €.
Chov oviec je skôr stratový, než ziskový
Prevaha pastvín nad ornou pôdou prinútila v minulosti kysucké poľnohospodárske družstvá viac sa venovať živočíšnej než rastlinnej výrobe. Dobrú tradíciu mal práve chov oviec. Porevolučné zmeny priniesli problémy s majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, zrušili sa príspevky na vlnu, družstvá a salaše išli k úpadku. Načas sa ovca stala nezaujímavou a mnohí od jej chovu upustili. Postupne sa však situácia zlepšila, a tak aj na Kysuciach sú poľnohospodárske podniky, ktoré sa ešte chovu oviec venujú.
Kysučanka, ktorá sa rozhodla pre Reštart: Za slaninou som sa šla zabiť Čítajte Predseda Kulla hovorí, že ovce musia strihať dvakrát do roka. Keďže v súčasnosti chovajú takmer tisíckusové stádo, majú za sezónu štyri tony vlny. Pre ilustráciu, za socializmu sa kilogram predával až po 250 korún, dnes za ňu dostanú 0,40 eur, ak ju vôbec predajú. Strihanie jednej ovce pritom vyjde na vyše jedno euro.
Ako vraví, sú radi, keď sa im ju podarí aspoň vymeniť, napríklad za kamennú soľ. Záujemcov o kúpu je ako šafranu, vlnu niet kde skladovať a nedá sa ani len tak ľahko zlikvidovať. Na Slovensku je o ňu malý záujem, z čoho sú často chovatelia zúfalí. Hromadí sa im totiž v skladoch a nemôžu sa jej zbaviť. Dokonca je klasifikovaná ako nebezpečný odpad.
Tradičné salaše sú minulosťou
Na Kysuciach sa salašníctvo rozšírilo v 16. a 17. storočí. Každý bača bol pyšný na svoju palicu, valašku a fujaru. Palica mu pomáhala pri pochôdzkach za ovcami, valaškou sa bránil proti divej zveri, vlkom a medveďom. No a hrou na fujare vyjadroval svoju túžbu, žiaľ i radosť zo života. Dnes už väčšina družstiev nepraktizuje tradičné salašníctvo, ale chov v stajniach. Aj preto predaj oštiepkov, syra, bryndze či iných dobrôt na klasických salašoch je iba nostalgickou spomienkou.
S kukuricou i zemiakmi skončili
V Strej Bystrici začali aj so sejbou. Už začiatkom marca vysiali na 60 hektároch jarné miešanky, v týchto dňoch vysejú na 30 ha trvalé trávne porasty. Kukurici sa už nevenujú, keďže v minulosti im úrodu zničili diviaky. Nerentabilným sa stalo aj pestovanie zemiakov. Náklady boli vysoké, pritom lacné „krumple“ už tradične dovážajú do regiónu z Poľska, alebo si ich Kysučania kupujú v obchodných reťazcoch. „Je to smutné, ale situácia je taká, že niektoré deti napríklad nevideli kravu, ovcu, myslia si, že mlieko vyrábajú v obchodoch. O význame domácej živočíšnej výroby a produkcie sa zvykne, žiaľ, hovoriť iba vtedy, keď sa dovezie na Slovensko skazené mäso,“ dodáva Kulla.
