Najznámejšou historickou osobnosťou, ktorá na hrade Strečno žila, je bezpochyby Žofia Bosniaková. Pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným ju nazývali aj Svätica zo Strečna. Zomrela ako 34-ročná v roku 1644. Keď po 45-tich rokoch našli cisárski vojaci jej telo v krypte na hrade, bolo takmer neporušené.
Založila hospic pre chorých
V krypte hradu Strečno je umiestnená hlinená kópia Žofiinej múmie. Táto tvorí súčasť stálej expozície inštalovanej v kaplnke. Vo vedľajšej miestnosti sú vystavené kópie listín a predmety súvisiace s jej životom.
Žofia patrila podľa historikov k najvýraznejším osobnostiam v dejinách hradu. Ľud ju miloval, lebo bola veľmi vnímavá a chápavá k jeho potrebám a svoj život zasvätila dobročinnosti. Založila hospic pre chorých, starala sa o chudobných i siroty.
Žofiine pozostatky zhoreli do tla
Telo, ktoré bolo uložené v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom, 1. apríla 2009 dopoludnia polial horľavou látkou a zapálil vtedy 31-ročný muž zo Žiliny. Polícia ho zadržala priamo na mieste činu, ako sa pozeral na horiacu truhlu. Predtým si v blízkej cukrárni vypýtal kľúče od kostola. Vošiel do kaplnky, kde boli v drevenej truhle uložené takmer 400 rokov staré telesné pozostatky. Vytiahol ich pred kostol, polial horľavou látkou a zapálil. Zhoreli do tla.
Na tie časy nezvyčajne súcitná a starostlivá voči chorým a biednym bola šľachtičná Žofia Bosniaková. (zdroj: POVAŽSKÉ MÚZEUM ŽILINA)Policajti začali trestné stíhanie pre prečin hanobenia mŕtveho, v prípade uznania viny hrozil Žilinčanovi trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Podpaľača však po vyjadrení jeho ošetrujúceho psychiatra a po konzultáciách s prokurátorom prepustili a umiestnili v psychiatrickej liečebni. Muž tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Ľubošovi nariadil Okresný súd v Žiline ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Súdna znalkyňa z odboru psychiatrie sa na verejnom zasadnutí vyjadrila, že trpí paranoidnou schizofréniou. Povedala, že v čase spáchania činu nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol ho ovládať.
Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis vyjadril krátko po čine hlboké poľutovanie nad zničením telesných pozostatkov Bosniakovej. Počas 280 rokov, kedy ich vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom vystavovali, sa im až do osudného dňa nič nestalo.
Uložili ich do Loretánskej kaplnky
Odborná komisia na uschovanie ostatkov zasadala 14. apríla 2009 na Biskupskom úrade v Žiline. Na základe jej rozhodnutia ich vložili do schránky a uložili späť do Loretánskej kaplnky Farského kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom. Komisiu tvorili zástupcovia z Považského múzea v Žiline, Krajského pamiatkového úradu v Žiline, obecného a farského úradu v Tepličke nad Váhom, Ústavu súdneho Lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a Žilinskej diecézy.
Ako dopadli prezidentské voľby v Čadci a okolí? Čítajte Zasadnutiu komisie predchádzala porada vedenia Považského múzea v Žiline, na ktorej prijali uznesenie s odporúčaním pochovať ostatky opäť na hrade Strečno, a to v krypte hradnej kaplnky. „Dokázali by sme tam plne garantovať zabezpečenie priestorov, kde by sa ostatky opätovne pochovali. Žiaľ, našu ponuku neakceptovali,“ vyjadrili sa vtedy zástupcovia múzea. Dôležitým argumentom za bola aj historická faktografia. Tá dokazovala, že Žofia Bosniaková na hrade žila a v minulosti ju tam aj pochovali. Doktor František Štuller informoval krátko po čine o expertíze, ktorú vykonali v Ústave súdneho lekárstva. Z artefaktov sa zachovali medailónik zo žltého kovu, ruženec, náramok a zvyšky kovových patentov zo šiat. Kostra sa skladala z vyžíhaných úlomkov kostí.
Biskup Galis pripomenul, že veriaci ľudia z Tepličky nad Váhom majú veľkú zásluhu na rozšírení úcty k Žofii Bosniakovej. V nedeľu 26. apríla 2009 viedol odprosujúcu pobožnosť za čin, ktorý sa stal 1. apríla. Pri príležitosti 400–tého výročia jej narodenia boli 2. júna 2009 v Tepličke nad Váhom oslavy, pri ktorých vyhlásili v Žilinskej diecéze aj rok Žofie Bosniakovej.
