Prezidentom Kysúc by bol Šefčovič, politológ vysvetľuje, čo by bolo, keby Slovensko zvolilo antisystém

Ako hodnotíte výsledky prvého kola prezidentských volieb na Kysuciach? V siedmich obciach zvíťazil Štefan Harabin, na Svrčinovci Marián Kotleba. Sú obyvatelia tohto regiónu skutočne tak nespokojní, aby museli voliť „antisystémových“ kandidátov? Menia sa tak pozície dominantného Smeru-SD v regióne?

Tieto voľby skutočne demonštrovali razantný nárast „antisystémových“ kandidátov nielen v okrese Čadca (podpora 40 % oprávnených voličov), ale i na celom Slovensku vo všeobecnosti (takmer 25 % podpora voličstva). Úspech, ktorí dosiahli títo kandidáti konkrétne v okrese Čadca, je výsledkom kombinácie viacerých kľúčových faktorov. Prvým faktorom je bezpochyby skutočnosť, že väčšina obyvateľov tradicionalistických Kysúc z dlhodobého historického hľadiska inklinuje k politickým a pre nich charizmatickým lídrom a politickým zoskupeniam, ktoré sa vyznačujú vyhranenými nacionalistickými, kresťanskými, sociálnymi, ale i autoritatívnymi sklonmi (od Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, cez Mečiarovo HZDS i Slotovu SNS v podmienkach samostatnosti v 90. rokoch 20. storočia a polovici prvej dekády 21. storočia). Je potrebné si uvedomiť, že Kysuce boli prevažne vidieckym regiónom, ktorý bol v 20. storočí intenzívne indrustrializovaný. Nevypestovala sa tu preto typická mestská liberálnejšia tradícia. Od extrémnej podpory HZDS a SNS prešli obyvatelia Kysúc (od roku 2006 v podstate doteraz) plynulo k masívnej podpore Smeru-SD s lídrom Robertom Ficom. Smer-SD je však od počiatku kreovaná nie ako klasická západná sociálna demokracia, ale skôr ako sociálna demokracia s konzervatívnejším akcentom, ktorý sa v strane čoraz viac etabluje. V tomto prípade sa na Kysuciach prepojil prvok silného vodcu s dôrazom na silný sociálny štát, ktorý má taktiež v tomto regióne historické zázemie. Navyše mnoho starostov na Kysuciach boli, resp. sú členmi tejto strany a dlhodobo získavajú finančné dotácie zo štátu na zveľadenie obcí, čo je voličom pochopiteľne prízvukované. Netreba však zabúdať, že v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 získala Kotlebova ĽS Naše Slovensko na Kysuciach 10,66 % hlasov a skončila na treťom mieste.

(zdroj: ARCHÍV SME)

Druhým zásadným faktorom kontexte podpory vyššie uvedených kandidátov je celoeurópsky trend prudkého rozmachu populistických a extrémne „antisystémových“ politických strán a politikov, ktorý zasahuje i Slovensko (vrátane regiónu Kysúc). Týmto stranám a ich lídrom zväčša podliehajú obyvatelia z marginalizovaných a chudobnejších oblastí, kde badať pokles životnej úrovne, zvýšenú mieru chudoby, alebo vyššie mieru nezamestnanosti a z nej vyplývajúce prejavy frustrácie z tradičných politických strán. Konkrétne na Slovensku v prvom kole prezidentských volieb získali vysokú podporu „antisystémoví“ kandidáti presne v týchto regiónoch, vrátane Kysúc.

Tretí faktor vychádza z toho predchádzajúceho. V dôsledku nárastu „antisystémových“ strán na jednej strane a hlavného politického „mainstreamového“ (v zásade liberálneho, resp. ľavicovo-liberálneho) prúdu sa dramaticky polarizuje spoločnosť v Európe, teda i na Slovensku. Konkrétne na Slovensku sa mnohí voliči, ktorí sa nedokážu (hodnotovo či ideologicky) stotožniť s hlavným politickým prúdom, sa utiekajú ku „alternatíve“ v podaní kandidátov Harabina či Kotlebu. To bol taktiež prípad regiónu Kysúc. Voliči tu svoju nespokojnosť vyjadrili „vzdorom“ voči vládnucemu systému (dokonca i za cenu výrazného oslabenia dlhodobej dominantnej pozície Smeru – SD na Kysuciach, resp. kandidáta, ktorého Smer-SD podporil, teda Maroša Šefčoviča) a vsadili na „alternatívne“ riešenie, ktoré sľubuje dosiahnutie ideálneho stavu v spoločnosti okamžite. Nehovoril by som však o menení pozícii, ale skôr o preskupovaní radov. Po mobilizácii Smeru-SD očakávam v druhom kole jasné víťazstvo Šefčoviča.

Na Kysuciach prekvapujúco uspela i ženská liberálna kandidátka na prezidenta Zuzana Čaputová (na druhom mieste).

Úprimne, nečakal som takúto percentuálnu podporu pre Zuzanu Čaputovú na tradicionalistických Kysuciach, kde i navzdory tomu, že mnoho najmä mladých ľudí je v dôsledku globalizačných trendov čoraz viac tolerantnejších a otvorenejších novým politickým výzvam, tak stále sa tu zachovávajú určité zaužívané historické vzorce a stereotypy. Táto kandidátka sa stala ústrednou tvárou druhej veľkej skupiny slovenského politického spektra, nejednoznačne vymedzeného „demokratického tábora“, ktorej kandidatúra v zásade spočívala na „boji proti zlu“ a na dôraznom sa vymedzení voči Ficovmu Smeru-SD. Čaputovú možno označiť (na základe názorov a politickej strany z ktorej vzišla) za političku reprezentujúcu už zmienený európsky populárny progresívny trend ľavicového liberalizmu, resp. centristického liberalizmu, ktorý dnes stelesňuje napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nie je teda presné v jej prípade hovoriť explicitne o klasickom liberalizme (do ktorého ju niektorí umiestňujú) ani o politickej pravici. V tomto kontexte je však na škodu veci, že hlavné slovenské mienkotvorné média dlhodobo v záujme tohto boja presadzovali podporu len jedného širokospektrálneho demokratického kandidáta kvôli obavám z druhého kola, čím sa značne zužovala možnosť výberu (najmä demokratického kresťanského) pravicového voliča. Nič také sa však nestalo. A výsledky prvého kola to len potvrdzujú. Čaputová získala viac ako Šefčovič a Harabin dohromady, dokonca mala takmer toľko hlasov ako Šefčovič, Harabin a Kotleba spolu.