Sobota, 20. apríl, 2019 | Meniny má Marcel

Škaredú Morenu zhodia z mosta

Kysuckí múzejníci budú vynášať Morenu, ktorá svoju púť ukončí v rieke Kysuca. Aj takýmto spôsobom chcú priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Tradíciu vynášania Moreny chcú zachovať aj kysuckí múzejníci.Tradíciu vynášania Moreny chcú zachovať aj kysuckí múzejníci.(Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

Veľkonočné sviatky majú na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz. Niektoré zanikli a prezentujú ich vo svojich programoch len folklórne skupiny a súbory. Jeden z najarchaickejších, ktorý sa v minulosti robil, bolo podľa múzejníkov vynášanie Moreny. Konal sa koncom zimy a vyjadroval túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé slnečné lúče. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Tým pripisovali aj striedanie ročných období. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k vode. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.

Vynášali ju „moreňárky“

Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky „moreňárky" spomínanú Morenu - symbol zimy a chorôb. Mohli to byť len slobodné, ktoré museli mať rovnaké oblečenie. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“.

Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na ňu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby. Pred obchôdzkou museli získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka zaniesli Morenu štyri dievky k potoku, kde ju umyli. Aj ony sa poumývali v tečúcej vode. Potom ju nosili po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň „Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Pri obchôdzke ju nesmeli obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.

Prečítajte si tiež: Rodine z Kysúc vyhorel dom, pomohli jej dobrí ľudia

„Táto obchôdzka sa v ľudovom prostredí Kysúc zachovávala v podstate ako živý zvyk či rituál súvisiaci s koncom moci zimy ešte po polovici 20. storočia. Zimu, tak ako všetky ročné obdobia, si naši slovanskí predkovia spájali s božstvami, nadprirodzenými a démonickými bytosťami, ktoré vplývali na ich život,“ vysvetlil etnograf Pavol Markech z Kysuckého múzea v Čadci.

Ako povedal, ľudia verili, že sú takisto súčasťou prírody, ktorá ich obklopovala a od ktorej boli hospodáriaci Slovania plne závislí. Do tohto duchovného sveta patrila aj Morena – staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci. Stelesňovala predovšetkým negatívne atribúty zimy. Tá bývala krutá, spájala sa so smrťou a bola skúškou prežitia.

Dlhé zimné noci k tomu pridávali podľa jeho slov moment strachu a ľudovej mágie. To všetko vplývalo na ľudové predstavy, ktoré vytvorili prenesený obraz charakteru zimy do Moreny. „Napriek tomu mala aj isté pozitívne črty. „V určitom zmysle symbolizovala obraz zimnej bielej krajiny, pokoja a zároveň času na odpočinok a regeneráciu prírody, ako neustály sa opakujúci cyklus pred príchodom jari.“

Múzejníci priblížia Kysučanom tradíciu

Etnograf pridal ďalšie zaujímavosti. Napríklad ako figurínu niesli dievčatá pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny, či chotára k potoku, kde z nej strhli šaty, hodili do tečúcej jarnej vody a zahádzali kameňmi. „Aby tak v prenesenom zmysle naplnili podstatu tejto obchôdzky a vyhnali zimu a choroby, ktoré spolu s torzom figuríny odplávali a tá stratila všetku svoju moc. Jej rituálnym zapálením, utopením a odplavením vo vode oslobodenej od ľadov sa uvoľnilo miesto pre príchod jari a znovuzrodenia vo všetkých jeho podobách,“ dodal.

Ako informovala Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci na stredu 10. apríla pripravili podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Morena, Morena, kde si prebývala. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Kelčovan. Sprievod začína o 14.30 hod pri Kultúrnom dome v Čadci, na Matičnom námestí, kde sa budú konať veľkonočné trhy. Pokračovať bude Palárikovou ulicou a Ulicou slobody. Procesia sa skončí zapálením Moreny, ktorú na moste pri Kysuckom múzeu zhodia do rieky. Organizátori všetkých pozývajú na toto zaujímavé podujatie, ktorého cieľom je priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  6. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 19 279
  2. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 11 707
  3. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 944
  4. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 8 082
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 820
  6. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 4 774
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 670
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 172
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 454
  10. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 396

Hlavné správy z My Kysuce

Policajti doposiaľ darovali vyše dvesto litrov krvi

Na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline sa zapojili policajti do Policajnej kvapky krvi. Pridali sa aj občianski zamestnanci. Nešlo o prvú takúto akciu.

Akcia určite nebola posledná, krajské riaditeľstvo ich bude organizovať i v budúcnosti.

Gabriela Sofia Holeščáková získala zlato

Mladá gymnastka si vybojovala prvé medailové umiestnenie.

Gabriela Sofia Holeščáková (v strede) získala zlato.

Folkloristi zobudili veľkonočné zvyky v Oščadnici

V minulosti sa veľkonočné vajíčka v Oščadnici nezdobili, mládenci boli radi, ak vyšibali varené, dnes to už neplatí.

V Kysuckej nemocnici uvítali do života ďalšie bábätká

Pozrite si, kto prišiel na svet v čadčianskej pôrodnici a my sme ho stihli zachytiť naším fotoobjektívom.

Jozef Jánošík
Prvým dieťatkom v rodinke Kataríny a Jozefa z Rakovej je od utorka 9. apríla Jozef Jánošík (3500g, 51cm). Gratulujeme! Meno Jozef má hebrejský pôvod a jeho význam je "Boh pridá, rozhojní".

Pozrite si fotogalériu zo zápasu Čadca - Ružomberok B

Dvadsiate kolo TIPOS III.ligy Stred odštartovalo štvrtkovým súbojom na Kysuciach.

Čadca (v bielom) nestačila na lídra tabuľky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Liptovská Mara ukázala základy zatopených domov

Raz do roka sa dá Liptovská Mara zažiť inak.

Blackwater mal vzduch v hrudníku. Rodine o zdravotnom stave radšej nepovedal všetko

Takých fanúšikov ako v Nitre nikde nezažil. Sú veľkou časťou našich úspechov za tie roky, vraví kanadský hokejista.

FOTO: Pod Trenčianskym hradom objavili časť príbora starú pol tisícročia

Unikátny nález sa podaril počas archeologického výskumu bývalého meštianskeho domu pod Trenčianskym hradom na Mierovom námestí v Trenčíne.

Vybrali SME

Už ste čítali?