Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Škaredú Morenu zhodia z mosta

Kysuckí múzejníci budú vynášať Morenu, ktorá svoju púť ukončí v rieke Kysuca. Aj takýmto spôsobom chcú priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Tradíciu vynášania Moreny chcú zachovať aj kysuckí múzejníci.Tradíciu vynášania Moreny chcú zachovať aj kysuckí múzejníci. (Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

Veľkonočné sviatky majú na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz. Niektoré zanikli a prezentujú ich vo svojich programoch len folklórne skupiny a súbory. Jeden z najarchaickejších, ktorý sa v minulosti robil, bolo podľa múzejníkov vynášanie Moreny. Konal sa koncom zimy a vyjadroval túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé slnečné lúče. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Tým pripisovali aj striedanie ročných období. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k vode. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.

Skryť Vypnúť reklamu

Vynášali ju „moreňárky“

Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky „moreňárky" spomínanú Morenu - symbol zimy a chorôb. Mohli to byť len slobodné, ktoré museli mať rovnaké oblečenie. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“.

Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na ňu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby. Pred obchôdzkou museli získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka zaniesli Morenu štyri dievky k potoku, kde ju umyli. Aj ony sa poumývali v tečúcej vode. Potom ju nosili po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň „Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Pri obchôdzke ju nesmeli obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Rodine z Kysúc vyhorel dom, pomohli jej dobrí ľudia Čítajte 

„Táto obchôdzka sa v ľudovom prostredí Kysúc zachovávala v podstate ako živý zvyk či rituál súvisiaci s koncom moci zimy ešte po polovici 20. storočia. Zimu, tak ako všetky ročné obdobia, si naši slovanskí predkovia spájali s božstvami, nadprirodzenými a démonickými bytosťami, ktoré vplývali na ich život,“ vysvetlil etnograf Pavol Markech z Kysuckého múzea v Čadci.

Ako povedal, ľudia verili, že sú takisto súčasťou prírody, ktorá ich obklopovala a od ktorej boli hospodáriaci Slovania plne závislí. Do tohto duchovného sveta patrila aj Morena – staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci. Stelesňovala predovšetkým negatívne atribúty zimy. Tá bývala krutá, spájala sa so smrťou a bola skúškou prežitia.

Dlhé zimné noci k tomu pridávali podľa jeho slov moment strachu a ľudovej mágie. To všetko vplývalo na ľudové predstavy, ktoré vytvorili prenesený obraz charakteru zimy do Moreny. „Napriek tomu mala aj isté pozitívne črty. „V určitom zmysle symbolizovala obraz zimnej bielej krajiny, pokoja a zároveň času na odpočinok a regeneráciu prírody, ako neustály sa opakujúci cyklus pred príchodom jari.“

Skryť Vypnúť reklamu

Múzejníci priblížia Kysučanom tradíciu

Etnograf pridal ďalšie zaujímavosti. Napríklad ako figurínu niesli dievčatá pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny, či chotára k potoku, kde z nej strhli šaty, hodili do tečúcej jarnej vody a zahádzali kameňmi. „Aby tak v prenesenom zmysle naplnili podstatu tejto obchôdzky a vyhnali zimu a choroby, ktoré spolu s torzom figuríny odplávali a tá stratila všetku svoju moc. Jej rituálnym zapálením, utopením a odplavením vo vode oslobodenej od ľadov sa uvoľnilo miesto pre príchod jari a znovuzrodenia vo všetkých jeho podobách,“ dodal.

Ako informovala Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci na stredu 10. apríla pripravili podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Morena, Morena, kde si prebývala. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Kelčovan. Sprievod začína o 14.30 hod pri Kultúrnom dome v Čadci, na Matičnom námestí, kde sa budú konať veľkonočné trhy. Pokračovať bude Palárikovou ulicou a Ulicou slobody. Procesia sa skončí zapálením Moreny, ktorú na moste pri Kysuckom múzeu zhodia do rieky. Organizátori všetkých pozývajú na toto zaujímavé podujatie, ktorého cieľom je priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  2. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  3. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Budovanie zelenej značky
  8. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  9. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  10. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 271
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 078
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 527
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 753
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 356
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 097
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 493
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 393
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 289
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 229
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

6 h
Turnaj vo Vysokej nad Kysucou v roku 2015. Zľava Miroslav Petrák ml., Jakub Kolesnáč, Krenželák a Miroslav Petrák st.

Pred svojím prvým zápasom zahviezdil.

9 h
Spoločné foto po testovaní v Kysuckom Novom Meste.

Primátor Marián Mihalda nerozumie, odkiaľ sa berú percentá pozitívnych.

14 h
Jozef Mozol, poradca ministra dopravy SR.

Jeho prvé kroky viedli na stretnutie so zástupcami dolných Kysúc. Zdôrazňuje však, že k dispozícii je celému regiónu.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

8 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?