Oščadničania sú so zvykmi starších generácií spätí. Spevu, tancu i hraniu sa tu venujú tri generácie.
Deti v súbore Oščadnička, mládežníci zo súboru Račan i starší, zoskupení vo folklórnej skupine Dedovanka. Ani blížiace sa najväčšie kresťanské sviatky sa preto neobídu v Oščadnici bez tradičnej oblievačky. Vedúca súborov Veronika Mačuhová však tvrdí, že v období šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov sa na zvyky pozabudlo: „Založením mládežníckeho súboru sa tradície opäť dostali do povedomia. Dnes je tradícia Veľkej noci opäť obnovená, chlapci, naši mládenci, chodievajú s heligónkou po dedine, zoberú veľký korbáč, spievajú.“

Dievčatám bolo dokonca ľúto, že chlapci chodia po šibaní a ony nič nemajú, vedúca súborov ich vyviedla z nevedomosti, dievčatá totiž na Kvetnú nedeľu chodili s bahniatkami. „Dievčatká od štyroch do osem rokov chodili s kyticou bahniatok, ktoré mali ozdobené šnúrkami, chodili po dedine a spievali od domu, k domu pieseň „Poďakujme Kristu Pánu“. Dostávali šnúrky, farebné stužky do vlasov alebo varené vajíčka, lebo u nás sa kraslice nemaľovali. Ľudia mali radosť, že mali čo zjesť, lebo bola chudoba.“ Detský súbor Oščadnička prvý raz vystupoval presne vo Veľkonočnú nedeľu, takže aj tento rok bude sa bude Veľká noc niesť vo folklórnom duchu, folkloristi vystúpia s programom pri príležitosti 25. výročia vzniku.
Rodinnou záľubou sú kraslice
Alena Mosorová z Oščadnice dodáva, že k šibaniu sa pridávajú aj ľudia mimo súboru, ktorí sa s folkloristami poznajú. Rodina Mosorovcov by určite nesúhlasila, že vajíčka sa v Oščadnici nezdobia. Aspoň dnes to už neplatí. Tradíciu zdobenia kraslíc, ktorú pred vyše tridsiatimi rokmi začala Vlasta Mosorová, prebrala od nej nevesta Alena i vnučka: „Svokra začala zdobiť na materskej, dostala acetónové farby, časom sa k nej pridal i svokor, on krásne tieňoval kvety,“ hovorí Alena Mosorová. Inšpirovali ju vraj obaja svokrovci, svokor tiež donedávna ručne vyrábal Betlehemy. U Mosorovcov doma sú však tvoriví všetci, manžel i deti. Spoločne robili napríklad kraslice lepené so semienok, dcéra skúšala zdobiť vajíčka od techniky so stužkami, po dračie vajcia s pripináčikmi.

Oščadničanka Alena obľubuje skôr maľbu kraslíc, jej špecialitou na krasliciach sú veľmi drobné postavy a krajinky. Začínala tiež acetónovými farbami, neskôr prešla na farby riediteľné vodou. Vzory vytvára ihlou, štetcom, kontúruje fixou, vajíčka vraj môžu byť rôzne – slepačie, husacie i pštrosie. „Skúšala som maľovať, čo ma oslovilo - rozprávky, krajinky, rastlinky. Pár rokov som kreslila a predávala ,momentálne maľujem skôr pre radosť,“ Alena dodáva, že stálicou v maľovaní, predaji i vystavovaní naďalej ostáva svokra Vlasta.