Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Hendikepované deti sa tešia aj z maličkostí, hovorí Simona Melicherová

Učiteľka z Čadce sa s láskou venuje zdravým aj zdravotne znevýhodneným deťom.

Simona Melicherová so Stružielkarmi na návšteve Stružielky v Múzeu techniky v Ostrave.Simona Melicherová so Stružielkarmi na návšteve Stružielky v Múzeu techniky v Ostrave. (Zdroj: ARCHÍV S.M.)

Vyše dvadsať rokov je učiteľkou na základnej škole, popri tom sa venuje hendikepovaným deťom z občianskeho združenia Stružielka, spolupracuje s Kericom a aktívne pomáha stolnotenisovému klubu.

Dlhoročná učiteľka prvého stupňa na základnej škole J.A. Komenského v Čadci nám prezradila, v čom sú dnes iní žiaci ako pred dvadsiatimi rokmi, ale aj aký je rozdiel v práci so zdravými a hendikepovanými deťmi.

Viac sa už dočítate v rozhovore so Simonou Melicherovou...

Dlhé roky ste učiteľkou na základnej škole, vo voľnom čase sa venujete zdravotne znevýhodneným deťom, športu a ďalším aktivitám. Ako by ste sa charakterizovali? Kto ste?

SkryťVypnúť reklamu

- V prvom rade som veľmi aktívny človek, ktorý musí stále niečo robiť. Mám rada tvorivých a akčných ľudí okolo seba, ktorí radi robia niečo aj pre iných. Aktivít som mala už od malička požehnane. Hrala som na harmonike, recitovala, spievala, hrala basketbal, cvičila gymnastiku a osem rokom som tancovala vo folklórnom súbore Kelčovan. Vďaka mojej úžasnej rodine môžem vo svojich aktivitách naďalej pokračovať. Samozrejme, mojou prioritou je škola. Je to moja práca a koníček zároveň, učím už 24 rokov. Okrem toho pracujem ako predsedníčka v občianskom združení Stružielka. Zdravotne znevýhodneným deťom sa venujem už pätnásť rokov. Vďaka mojej dcére som sa dostala k stolnému tenisu. Ako dieťa som si občas zahrala na základnej škole, kde môj otec viedol stolnotenisový krúžok. V súčasnosti stolný tenis nehrávam, len príležitostne pre zábavu, ale skôr pomáham, s čím sa dá. Rozhodujem zápasy, pomáham pri organizácii celoslovenských turnajov. V lete chodím s deťmi na tábor ako lektorka. V neposlednom rade spolupracuje celá moja rodinka s Kericom. Už sedem rokov si vždy začiatkom septembra na týždeň berieme domov nejakého dobrovoľníka zo zahraničnej krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Kysučan sa po rekonštrukcii cesty nedostane na vlastný pozemok Čítajte 

Po hodinách strávených v škole sa pravidelne venujete deťom s rôznym druhom hendikepu. O čo presne ide, je to denno-denná práca?

- Určite máte na mysli Stružielku. Tá kedysi fungovala pod Kysuckým kultúrnym strediskom. Vtedy tam ešte pôsobila moja sestra. Ako vedúca lektorka ma pred 15 rokmi oslovila, či by som nešla pomôcť do dielní na muzikoterapiu. Ponuku som prijala. Začiatky boli naozaj ťažké. Pamätám si na prvé stretnutie v Dome kultúry, kde stálo predo mnou tridsať detí s rôznymi problémami s rôznym výrazom tváre. Ja som len mala povedať: „Volám sa Simona Melicherová a budem s vami počas roka spievať.“ Mala som strašnú trému a hrču v hrdle. Pohľad na tieto deti bol pre mňa zo začiatku veľmi ťažký, nedobre som to znášala. Pociťovala som akúsi ľútosť a bezmocnosť zároveň. Postupne po tých rokoch to beriem ako normálnu súčasť života. Človek sa ich naučil vnímať, chápať a trošku sa vžiť do ich života. Tieto deti dávajú človeku neskutočnú energiu a lásku. Im stačí, keď človek príde, pohladí ich a objíme. Oni mnohokrát nepotrebujú slová.

SkryťVypnúť reklamu

Dá sa to nejako porovnať s učením na základnej škole?

- Určite. Sú to takisto deti, ktoré nasávajú vedomosti, učia sa a pracujú na sebe. Pri deťoch v bežnej škole však učiteľ potrebuje vydať omnoho viac energie, aby ich zaujal a získal. Deťom v Stružielke stačí naozaj málo. Sú veľmi skromné, vďačné a úprimné. Stačí aj nejaká krátka aktivita s loptou, oni všetko berú s úplným nadšením. Vtedy si človek naozaj povie, že dobíjajú energiou.

Prečítajte si tiež: Folkloristka: Zaznamenávanie piesní a zvykov trvá roky Čítajte 

Keď hovoríme o deťoch zo Stružielky, o akých hendikepoch sa bavíme?

- Máme deti s ľahkou mozgovou dysfunkciou, autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, deti s istým stupňom mentálnej retardácie, poruchou reči, deti so špecifickými poruchami učenia a pod. Tie hendikepy nie sú rovnaké. Každý rok prichádzajú iné deti, ktoré majú iný druh znevýhodnenia.

Ako s nimi trávite čas?

- Naše občianske združenie je v podstate niečo ako centrum voľného času, ktoré sa venuje hendikepovaným deťom. Stretávame sa raz v týždni v Dome kultúry, trávime spolu 1,5 hodiny. Pracujeme v tvorivých dielňach, v rámci ktorých využívame jednotlivé terapie – muzikoterapiu, dramatoterapiu, arteterapiu, psychoterapiu, logopédiu a pohybovú terapiu. V rámci tej hodinky a pol všetky tieto aktivity striedame. Maľujeme, spievame, tvoríme, robíme divadlo. Okrem spoločných činností v Dome kultúry sa ich snažíme dostať aj do mesta a ukázať im inštitúcie, ktoré tu máme. Veď do Stružielky chodia nielen deti z Čadce, ale v podstate z celých horných Kysúc. Mnohí ani nevedia, čo v Čadci máme. A tak chodíme do múzea, knižnice, galérie, boli sme sa pozrieť na mestskom úrade u primátora. Chceme, aby ich činnosť bola pestrá a zaujímavá. Zapájame sa do výtvarných i speváckych súťaží. Spolupracujeme so ZŠ J.A.Komenského i občianskym združením Leporelo z Martina, s ktorými pripravujeme rôzne spoločné aktivity.

Prečítajte si tiež: Pacienti v Kysuckej nemocnici kritizovali suché večere Čítajte 

Ide teda o deti, ktoré sú cez deň v špeciálnej škole?

- Nie vždy. Máme aj viacero detí, ktoré v podstate majú Stružielku ako školu. Celý deň sú doma s rodičmi, lebo nie sú vzdelávateľné alebo sa už nemôžu ďalej vzdelávať. U nás tak majú aktivity so seberovnými. Stružielku navštevujú i deti zo Spojenej školy v Turzovke, Špeciálnej školy v Čadci i DDS Oščadnica.

Vy ste učiteľkou na základnej škole, najväčší progres vidíte u prváčikov. Dá sa to povedať aj o deťoch v Stružielke?

- Jednoznačne áno. Ja to mám najviac odpozorované u detí s Downovým syndrómom. Keď prídu k nám, bez mamy neurobia nič. Nechcú komunikovať s nikým, neustále sa držia mamy za ruku. Veľmi pomaličky sa dostávajú medzi ostatné deti. Stalo sa nám, že sme tieto ustráchané deti doslovne naháňali po javisku, jednoducho sa báli pracovať.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5W6N na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5W6N na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 201
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 523
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 465
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 14 404
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 086
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 746
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 365
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 241
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 085
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 940
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák bol spoluzakladateľom vydavateľstva 7 Plus a týždenníka PLUS 7 DNÍ.

5 h

Patrí medzi najlepšie stredné odborné školy s najmenším počtom nezamestnaných absolventov v Žilinskom kraji. Viac ako 70 % jej absolventov úspešne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Má tie najmodernejšie technológie, ktoré čakajú na šikovných študentov. Staň sa jedným z nich!

10 h

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

10 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

15 h

Už ste čítali?