Ján Hricko je výkonným riaditeľom firmy REDOX-ENEX, spoločnosti, ktorá poskytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva. Aj on sa zúčastnil na konferencii MY S VAMI vydavateľstva Petit Press. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali o tom, ako samosprávy implementujú inovatívny typ zbierania odpadov.
Ako vyzerá komunikácia medzi vašou spoločnosťou a obcou od počiatku? Ste to vy, kto ponúka svoje služby obciam, alebo samosprávy oslovujú vás?
- Väčšinou je prvý kontakt zo strany samosprávy. Snažíme sa aktívne reagovať na jej požiadavky a predstaviteľom vysvetľujeme princíp fungovania polopodzemných kontajnerov. Sú aj mestá a obce, ktoré vnímajú túto tému cez tlak svojich obyvateľov, ktorí sa o polopodzemných kontajneroch dozvedeli. V rámci prípravy je potom komunikácia veľmi intenzívna. Znamená to, že so samosprávou diskutujeme o tom, čo je to podstatné, čo chce vyriešiť (estetika, čistota, parkovanie). Tiež či je na to technicky pripravená z hľadiska vývozu, v akých zónach je dobré stojiská umiestniť a kde nie, a pod. Komunikácia je vždy lepšia, pokiaľ obec cíti potrebu vyriešiť problém odpadov, ako keby sme ich mali presviedčať, že je to téma, ktorej sa treba venovať.
Je záujem obcí vyšší ako napríklad pred dvoma rokmi? Ako sa posúva trend?
- Za posledné dva roky došlo k prelomu, kedy aj menšie obce a mestá veľmi intenzívne vnímajú problém odpadu a chcú tento problém riešiť. Napríklad v mestách, ako Nitra či Trnava, máme v každom okolo 250 kontajnerov. Sme vo fáze, kedy ľudia aj samospráva reálne vidia prínosy, efekty polopodzemných kontajnerov ako sú estetika, hygiena, ušetrené parkovacie miesta, zároveň pociťujú efekt riadenia vývozu kontajnerov, ktorý je v konečnom dôsledku efektívnejší. Mestá tým pádom majú ambíciu doplniť infraštruktúru stojísk a mať kontajnermi pokryté všetky oblasti, v ktorých je takéto riešenie prínosné.
Senzory, ktoré snímajú naplnenosť kontajnerov sú v každom kontajneri? Ako to funguje?
- Riešenie, ktoré ponúkame my, je buď bez senzorov, alebo vrátane nich. Väčšina našich kontajnerov ich však už obsahuje. Tie merajú v každom výšku odpadu, odosielajú dáta do centra spracovania, kde sa dáta z jednotiek a núl transformujú na konkrétne výstupy, ktoré má mesto, zberová spoločnosť alebo ktokoľvek, kto je oprávnený s týmito dátami pracovať, vizualizované v aplikácii. Na základe týchto dát zberová spoločnosť alebo mesto riadi vývoz – sleduje, kedy je kontajner naplnený a treba ho vyviezť. Dokážu si tak napríklad aj efektívne regulovať frekvenciu odvozu, aby mali vyťažené auto, aj aby kontajnery neboli preplnené a aby bol vždy v kontajneri priestor na odpad.
Je správanie ľudí také, že pokiaľ je najbližší kontajner plný, neprejdú desať metrov k ďalšiemu, ale nechajú odpad vedľa svojho plného kontajnera?
- Povedal by som, že áno a je to také prirodzené. Ak máme spraviť niečo navyše, nie vždy nám to pasuje. Chcem však povedať, a opäť mi je dobrým príkladom Nitra, že niektorí ľudia priam žiadajú, aby pri ich paneláku či pri ich vchode vyrástol polopodzemný kontajner. Následne majú motiváciu zaobchádzať so svojim odpadom a kontajnermi zodpovedne, keďže sami iniciujú túto zmenu. Väčšina spätných väzieb, ktoré dostávame, sú pozitívne, ľudia si vybudovanie kontajnerov pochvaľujú a oceňujú.
Spomínate mestá ako Nitra či Trnava. Buduje sa tento typ kontajnerov lepšie vo väčších mestách, kde je zrejme aj väčšia osveta čo sa týka životného prostredia?
- Takto by som to neformuloval, pretože v každom meste žijú starší občania, mladší ľudia, ľudia v produktívnom veku, skôr je dôležitá podľa môjho názoru edukácia. Ak sa k ľuďom dostanú pozitívne skúsenosti a vidia prínos z iných mestských častí, kde kontajnery fungujú, ľahšie túto zmenu príjmu. Keď majú obyvatelia všetky informácie o výhodách, používaní, aj samotnej realizácii tohto riešenia, vedia, čo môžu čakať a správajú sa k tomu lepšie.
Ako sa vaša spoločnosť zaoberá estetikou takýchto kontajnerov? Nádoby na odpad sú vo väčšine prípadov oku nelahodiace.
- Vzhľad prispôsobujeme plne požiadavkám samospráv či developerských projektov. Kontajner vieme prispôsobiť prakticky akémukoľvek okoliu, samospráva si môže vybrať materiál aj farbu obloženia, či farebnosť poklopov. Dokonca na nich môže dominovať voľná potlač, všetky materiály a farebnosť obloženia môžeme veľmi ľahko alternovať. Vyhovieť vieme aj náročným požiadavkám developerov. Ak majú napríklad múr z DT tvárnic alebo tehál, vieme kontajnery urobiť tak, aby korešpondovali s týmto múrom. Odpad vo všeobecnosti ľudia riešia ako poslednú tému. Pri rekonštrukcii panelákov má prioritu nová fasáda a zateplenie, okná a dvere, výťah, parkovacie plochy. To, že kontajnery na odpad sú poslednou témou využívame a našou devízou je, že kontajnery dopasujeme už do vytvoreného prostredia, aby neboli rušivým elementom.
Stane sa, že ľudia sa s kontajnermi neidentifikujú a musia sa z nejakého miesta odstrániť? Alebo si vždy obyvatelia zvyknú?
- V rozhodovaní o umiestnení kontajnerov má kompetencie mesto. Stalo sa však aj to, že sme vybudovali kontajnery na mieste, ktoré určili zástupcovia mesta, ale správca bytového domu s týmto výberom stotožnený nebol a dal obyvateľom podpísať petíciu o zrušení stojiska. Kontajnery sme vykopali, premiestnili sme ich na iné miesto. Ľudia s petíciou sa následne dožadovali ich vrátenia na pôvodné miesto, pretože si neuvedomili, čo podpisujú, ale už bolo neskoro. Keby sa tento projekt dostatočne odkomunikoval vopred s obyvateľmi, mohli sme tomu predísť.
