V šiestej lige ObFZ Kysúc ide do tuhého. Po základnej časti prišla na rad nadstavbová časť. V skupine o postup zabojuje aj mužstvo TJ Spartak Radôstka, ktoré v prebiehajúcej sezóne podáva veľmi slušné výkony.
Uspeje Radôstka aj v ďalšej fáze súťaže? Aj na to sme sa pýtali trénera Jána Labanta...
Hendikepované deti sa tešia aj z maličkostí, hovorí Simona Melicherová Čítajte Na lavičke Radôstky pôsobíte už tretiu sezónu. Ako ste sa dostali k pôsobeniu v tomto kysuckom klube?
– Predtým som pôsobil v Dolnej Tížine, kde som s chlapcami zaznamenal tri postupy. Potom som viedol Strážu, s ktorou som šiel o ligu vyššie dvakrát. Chcel som skončiť s trénovaním, no oslovil ma Ján Slivka. Je to rodák z Radôstky, veľký srdciar a futbalový nadšenec. Veľmi ma oslovila jeho myšlienka. Piati chlapci končili v doraste. Bál sa, aby sa tí chlapci nerozišli kdesi po okolitých dedinách. Na prácu s mladými chlapcami sa vždy teším, a tak sme si takpovediac „ťapli“. Veď je úplne iná práca robiť s mladými, ešte tvarovateľnými futbalistami, ako keď som trénoval v Tížine či Stráži, kde som viedol napríklad Mira Nemca, Jara Trhančíka z MŠK Žilina. Bol pri mne Marek Bahna, futsalový reprezentant. Predsa len, títo chalani ako Miro či Jaro už majú okolo štyridsiatky, a tak sa už nedá s nimi tak pracovať ako s mladými hráčmi. Potvrdilo sa mi to hneď po prvej sezóne, keď sme skončili na jedenástom mieste. V druhej sezóne sme skončili deviati. V tomto súťažnom ročníku sme už postúpili medzi osem najlepších tímov, a tak opäť určite skončíme o niečo vyššie oproti minulým sezónam. Zároveň sme si sadli aj po ľudskej stránke, na väčšinu vecí sme mali s Jánom Slivkom rovnaký názor. Na pozícii trénera tu odvtedy pôsobím už tretí rok.
Pozrite si bábätká z čadčianskej nemocnice Čítajte Rok čo rok stúpate v tabuľke vyššie. V čom sa skrýva recept vášho úspechu?
– Všetko je o kvalitnej príprave. S tréningovým procesom na odvetnú časť sme začali už 12. januára. Tu na dedine je to tak, že chalani chodia pracovať do Čiech, Rakúska, Nemecka. Na tréning príde raz jeden, potom druhý. Chlapci pracujú na turnusy. Aj preto som začal s prípravou skôr, aby chalani stihli absolvovať čím viac tréningov. Z účasti na tréningovom procese som bol príjemne prekvapení. Bývalo nás priemerne dvanásť až štrnásť, makali sme dvakrát v týždni. Odohrali sme aj prípravné zápasy, v ktorých sme trikrát vyhrali, jedenkrát remizovali a dvakrát prehrali.
Keď sa vrátim na začiatok, tak ja som sa snažil chalanom hovoriť a prízvukovať, že netrénujú pre mňa, ani pre pána Slivku, ale že hrajú pre seba. Veď na zápas príde priateľka, rodičia, kamaráti. Aby po polčase fyzicky neodpadli a potom sa mohli hanbiť pred nimi, ale aj pred sebou. Chalani si to zobrali k srdcu, poctivo pracovali.
