VYCHYLOVKA. Zajtra sa oficiálne otvoria brány kysuckého skanzenu. Múzejníci pripravili pre návštevníkov pestrý program. Nebudú chýbať hudba, spev a tanec. Ak si chcete vychutnať prebúdzanie sa prírody zo zimného spánku, príďte do múzea vo Vychylovke, ktoré po niekoľkomesačnej prestávke opäť začne slúžiť návštevníkom.
Išlo o zvlášť obľúbený zvyk
Podľa etnografa Kysuckého múzea Pavla Markecha patrilo stavanie mája po stáročia k veľmi obľúbeným zvykom. Bol známy nielen na Slovensku. Jeho pôvod treba hľadať aj v súvislosti s vierou v magický vplyv zelene na hospodárenie. Slúžil totiž ako ochranný symbol pred zlými silami a chorobami už od čias staroveku. Ako vysvetlil, májový strom mal chrániť celé usadlosti, hospodárstva. Jeho miesto v stredoveku bolo v mestskom prostredí, na námestiach, pred radnicami alebo kostolmi, kde sa staval ako symbol hojnosti a prajnosti.
Od 15. - 16. storočia je známy už aj spred domov dievčat, pričom v tomto období zohrával takisto obradnú funkciu. Zo strany mládenca bol zároveň istým prísľubom sobáša. Postupne ho teda v ľudovom prostredí začali chlapci stavať svojim dievčatám.
„Robili tak v predvečer začiatku mája, v noci, na dvoroch, kde mali svoje frajerky. Alebo ho postavili tým dievkam, ktoré dovŕšili vek na vydaj," priblížil zvyklosti Markech. Každý mládenec sa podľa jeho slov snažil svojej milej postaviť čo najvyšší, krásne vyzdobený máj.
Spomínali na obete: Pred koncom vojny zabili na Semeteši 21 mužov Čítajte „So zvykom sa viažu aj niektoré obmedzenia. Tak, ako každý ľudový zvyk, napriek tomu, že mal svoje pevné miesto nielen v kysuckej ľudovej tradícii, podliehal vplyvom dobových zmien," informuje etnograf. Obmedzenia stavania májov mali už v 18. storočí, ako vysvetlil, aj čisto praktickú rovinu panských nariadení, ktoré vychádzali z nutnosti regulovať výrub obrovského množstva stromov na stavanie „májov". Dodal, že aj preto sa v kultúrnej tradícii ustálili odlišnosti v rámci regiónov. Tam, kde bol nedostatok stromov, bolo zvykom postavať jeden, „obecný".
Pripravili výstavu Vlaky s vôňou dreva
Spev ľudových piesní ozývajúci sa po doline Chmúra, ukážky minulých zvykov našich predkov, prebúdzajúca sa príroda a mašinka s vyhliadkovým vagónom na lesnej železničke. „Toto všetko čaká na návštevníkov, ktorí prídu na otvorenie sezóny v skanzene a vychutnajú si prvé jazdy na historickej lesnej úvraťovej železnici,“ pozýva Darina Hnidková z Kysuckého múzea.
Otváranie brán dokorán je názov programu ktorý začne o 13. hodine tradičným stavaním mája pri základnom kameni skanzenu. V programe sa predstavia deti – heligonkári Vladimíra Tomčalu z Novej Bystrice. Okrem jazdy na historickej lesnej železnici si návštevníci môžu v objekte Raganov mlyn pozrieť banerovú výstavu Vlaky s vôňou dreva obohatenú maketami vláčikov Miroslava Poláka z Čadce.
Múzejníci upozorňujú návštevníkov, že počas letnej sezóny nebudú premávať parné rušne na historickej železnici z dôvodu generálnych opráv rušňov. K dispozícii im budú motorové rušne a drezina.
