Séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí pôsobia v našom regióne a boli nominovaní v ankete MY Kysuckých novín Osobnosť Žilinského regiónu a Kysúc. Prečítajte si o diele heligonkárky a speváčky Vlasty Mudríkovej.
Musím sa opýtať na vaše muzikantské začiatky - kedy ste začali hrať a spievať? Zdedili ste talent po niekom z rodiny? Ste muzikantská rodina?
Odmalička som spätá s hudbou. Babka mi spievala ľudové piesne už od kolísky, dedko hrával na akordeóne a mamine taktiež nechýba spevácke nadanie. Každý vo mne zanechal svoju stopu, ktorá sa rokmi formovala a pomáhala mi v hudobnom rozvoji. K heligónke ma priviedol pán Jozef Smolka, ktorému som nesmierne vďačná za to, čo do mňa vštepil prostredníctvom čarovného nástroja, ktorým je heligónka.
Môj hudobný talent a spevácke začiatky sa hlbšie prehlbovali na základnej umeleckej škole pod odborným vedením učiteľky Aleny Gavlasovej, s ktorou som taktiež absolvovala množstvo speváckych súťaží s výbornými výsledkami a dostavili sa moje prvé úspechy na rôznych vokálno-inštrumentálnych súťažiach.
Kedy ste si uvedomili, že vás muzika a spev budú aj živiť? Rozhodovali ste sa pre túto dráhu alebo to prišlo spontánne?
Nikdy som sa pre hudbu nerozhodovala, hudba bola vo mne a spontánne ma sprevádzala odmalička. Za moje smerovanie vďačím mojim rodičom, ktorí vo mne podchytili talent a zverili ma do rúk pedagógom, ktorí rozvíjali moje nadanie. Nie je nič krajšie ako keď robíte to, čo Vás baví.
Vždy som vedela, že sa chcem ľuďom prihovárať prostredníctvom hudby, vďaka ktorej môžem ľuďom priblížiť krásu slovenského folklóru. Verím, že svojou pracovitosťou, ctižiadostivosťou a podporou mojich blízkych si splním ďalšie sny a plány. Ako sa hovorí, sny sú na to, aby sa snívali, a život, aby sa žil. Ja však žijem svoj sen, žijem hudbou a to ma robí nesmierne šťastnou.
Riaditeľ centra voľného času: Deti treba zamestnať. Pokiaľ fungujú krúžky, kriminalita v meste je menšia Čítajte Je však známe, že ste vyštudovali operný spev. Prečo ste napokon ostali verná kroju a heligónke?
Pódium je miesto, kde môžem realizovať svoje nápady, rozvíjať talent, napĺňať si sny a prinášať ľuďom potešenie. Už počas vysokej školy som dostala ponuku odísť do Talianska a vydať sa opernou cestou. Aj napriek tomu, že moje stredoškolské a následne vysokoškolské vzdelanie kládlo dôraz na operný spev, počúvala som svoje srdce a zostala som pri folklóre, speve a heligónke. Opery som sa však nevzdala. Aj v súčasnosti pracujem na projektoch, kde tento žáner spievam.
Ako vo vás zrel vzťah k folklóru? Čo pre Vás folklór znamená?
Keďže hudobné vlohy máme v rodine, moja mamina s babkou boli pre mňa zdrojom ľudových piesní, ktoré ma učili. Som im vďačná za každú pieseň ktorú ma naučili, pretože mi odovzdali kus nášho folklórneho bohatstva v podobe ľudovej piesne, zvykov, tradícii. Osobne to vnímam ako poslanie, ktoré chcem odovzdať ďalším generáciám, aby nezanikla ľudová kultúra a odkazy našich predkov.
Svojím príjemným pôsobením, skvelou hrou a spevom tešíte niekoľko generácií poslucháčov. Čo pre vás znamená spätná väzba od publika?
Spätná väzba od publika je pre mňa nevyčerpateľným zdrojom energie. Taktiež je to pre mňa meradlo mojej práce a zároveň ohodnotenie môjho hudobného výkonu. Teším sa, že odozvy od publika sú vždy priaznivé a diváci ma po koncerte odmeňujú frenetickým potleskom a oceňujú moje hudobné projekty a spolupráce s mnohými umelcami. Zároveň ma teší, že moja tvorba si získava priaznivcov rôznych vekových kategórií a cítim od ľudí podporu, vďačnosť, ktorá ma ženie do ďalších hudobných projektov.
Kto je Vlasta Mudríková
Vizitka: Heligonkárka a speváčka pochádza z obce Skalité. Nadšenie pre heligónku v nej podnietil hudobník Jozef Smolka. Vyštudovala Akadémiu umení v Banskej Bystrici, špecializácia operný spev, a aj keď sa venuje aj opernému spevu, častejšie ju vídať v kroji. Svojou hrou a spevom úspešne reprezentuje Kysuce na Slovensku aj v zahraničí, do jej portfólia patrí prvenstvo na majstrovstvách umelcov v Moskve v roku 2016.
Spomínate si na nejaký moment v súvislosti s vašim vystúpením, kedy ste boli dojatá, šťastná, alebo to bol niečím významný či špeciálny moment?
Každé vystúpenie je niečím výnimočné, pretože prináša so sebou nezabudnuteľné momenty a mnohokrát rôzne príbehy, ktoré mi ľudia napríklad hovoria v spojitosti s mojou osobou. Napríklad sa hlásia ku mne či už deti, alebo dospelí, ktorých motivujem s heligónkou a vždy ma veľmi tešia ich zanietené reakcie keď sa mi pochvália s ich napredovaním v hre na tomto nástroji.
Veľmi špecifickú atmosféru majú chrámové koncerty. Často sa stáva, že slzy na krajíčku majú nielen ľudia, ale aj ja sama. Vedia ma však dojať aj reakcie zahraničného publika. Keď sa slovenský folklór dočká ozajstného uznania v zahraničí, sú to neopísateľné pocity. Dojatá bývam aj úprimnosťou najmenších fanúšikov, alebo špeciálnou kategóriou sú pre mňa koncerty ktoré absolvujem v rôznych sociálnych zariadeniach a domovoch dôchodcov. Tam je to pre mňa asi najemotívnejšie.
