Séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí pôsobia v našom regióne a boli nominovaní v ankete MY Kysuckých novín Osobnosť Žilinského regiónu a Kysúc. Prečítajte si o pôsobení aktívneho Jána Ďuricu, ktorý je svojou prácou známy aj mimo Čierneho.
Poďte si s nami najskôr zaspomínať. Kde ste vyrastali, na aké školy ste postupne chodili, aké koníčky ste obľubovali za mladých čias?
Vyrastal som v malebnej šarišskej dedinke Krivany. Po ukončení základnej školy som nastúpil na strednú všeobecnovzdelávaciu školu, ktorú som ukončil maturitou s vyznamenaním. Po neúspechu na lekárskej fakulte moje ďalšie životné kroky smerovali na Kysuce a v auguste 2019 uplynie 45 rokov od chvíle, kedy som zaklopal na bránu Základnej školy v Čiernom-Ústredí. Učil som hlavne môj najobľúbenejší predmet – slovenčinu. Neskôr ma získali pre osvetovú prácu a po diaľkovom štúdiu kultúrno-výchovnej práce som sa tejto záľube venoval profesionálne – 5 rokov ako riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Čiernom a 31 rokov ako metodik Kysuckého osvetového strediska (terajšie Kysucké kultúrne stredisko) v Čadci. A záľuby v mladosti? Recitovanie poézie, šport (hlavne futbal a stolný tenis), čítanie literatúry rôzneho žánru a moderovanie.
Ako by ste sám seba charakterizovali? Aký ste človek?
Nemám vo zvyku sám sa hodnotiť, iba ak myšlienkovou sebareflexiou. No snažím sa byť láskavý, tolerantný, racionálny a nezištne pomáhať druhým, čo je aj mojím životným krédom. Aký som teda človek, nech posúdia iní.
Dnes ste aktívny najmä vo svojej obci Čierne. Čomu všetkému sa venujete?
Moje aktivity v obci majú i v súčasnosti svoje pokračovanie. Hneď na začiatku môjho pôsobenia v Čiernom, keď zistili, že recitujem a s mikrofónom sa kamarátim, zapojili ma do kultúrno-spoločenského diania v obci. To zahŕňalo recitáciu na sobášoch, rozlúčky na pohreboch, neskôr aj obecné slávnosti, ich moderovanie, príhovory. Postupne pribudla úloha futbalového hlásateľa, poslanca obecného zastupiteľstva, zástupcu starostu, člena obecnej rady, predsedu školských rád a mnoho ďalších aktivít. Snažím sa byť nápomocný i farnosti a tým prispieť k prehlbovaniu duchovného života v obci.
Vlasta Mudríková: Ľuďom sa chcem prihovárať hudbou Čítajte Veľmi zaslúžilú prácu robíte pre občianske združenie Stružielka. Sú vašou srdcovou záležitosťou deti z tohto združenia?
Stružielku navštevujú zdravotne postihnuté deti, ktorým skvelý a s entuziazmom pracujúci tím lektorov aplikuje výchovu, vzdelávanie a integračný proces formou umeleckých postupov. Pre mňa je cťou, že môžem aj naďalej pomáhať tejto zmysluplnej a prospešnej aktivite. A tie naše Stružielčatá? Nádhera. Jedno musíte pohladiť, druhé objať, pritúliť, tretiemu podať ruku, štvrtému sa prihovoriť... všetci sa na vás usmievajú, a to už chytí nielen za srdce, ale aj dušu pohladí. Takto načerpám pozitívnu energiu do ďalších dní.
O čom s nimi najradšej komunikujete, ktoré činnosti s nimi najradšej robíte?
Hlavnou náplňou činnosti Stružielky je práca v jednotlivých tvorivých dielňach (psychoterapia, muzikoterapia, arteterapia, dramatická dielňa, logopédia, tanec), ktoré sa konajú v priestoroch Domu kultúry v Čadci. V praxi sa uplatňujú rôzne spôsoby činnosti od individuálneho a skupinového vyučovania až po podujatia s verejnou prezentáciou rôzneho typu – koncerty, výstavy, vianočné zábavné stretnutia a hry, letné tábory, poznávacie výlety, vychádzky do prírody a podobne. Niektoré formy vyučovania a všetky verejné vystúpenia sú realizované aj za prítomnosti rodičov týchto detí.
Je to záslužná práca nesmierne vitálnych a vzácnych ľudí, ktorí svoje schopnosti a skúsenosti plným priehrštím a s láskou odovzdávajú vďačným Stružielčatám. Odmenou je nám ich šťastný a radostný úsmev.
Kto je Ján Ďurica
Jeho vrúcny vzťah k nášmu ľubozvučnému jazyku je známy aj za hranicami Čierneho pri Čadci, kde býva. Ján Ďurica je povestný svojou činorodou prácou v oblasti kultúry, je však ja futbalovým funkcionárom ŠK Čierne, moderátorom či komentátorom nielen obecných podujatí. Venuje sa deťom v regionálnom špecializovanom, vzdelávacom zariadení pre zdravotne postihnuté deti a mládež, kde je členom organizačného tímu.
Veľmi blízko máte k futbalu a celkovo k športu. Športovali ste v minulosti aj vy alebo ste vždy pomáhali skôr funkcionársky?
Futbal som hrával aktívne ešte v rodnej dedinke. Neskôr už na Kysuciach som pomáhal a pomáham pri rôznych športových podujatiach a tiež funkcionársky.
Často vás vidíme aj moderovať rôzne podujatia. Ktoré z nich bolo také najpamätnejšie, s kým významným ste sa napríklad pri moderovaní stretli?
Jedným z mojich nenaplnených snov bolo stať sa športovým komentátorom. To sa mi nesplnilo, ale komentovať futbalový zápas po boku legendárneho Karola Poláka, to už bol zážitok, ktorý ostane navždy v pamäti. A pri moderovaní či organizovaní nespočetných širokospektrálnych podujatí som mal možnosť stretnúť i spoznať veľa vzácnych a zaujímavých ľudí.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Keďže som už na dôchodku, do voľného času počítam aj všetky už spomínané aktivity a starostlivosť o vnúčatá, šport skôr pasívne, knihy, časopisy, krížovky.
