Séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí pôsobia v našom regióne a boli nominovaní v ankete MY Kysuckých novín Osobnosť Žilinského regiónu a Kysúc. Prečítajte si o riaditeľovi Kysuckých pekární Jozefovi Klieštikovi.
Jozef Klieštik, rodák z Čadce, si odkrútil v Kysuckých pekárňach už 40 rokov. Dnes je tento podnik zamestnávajúci 240 ľudí známy nielen na Kysuciach, ale aj v iných kútoch Slovenska. Jej výrobky denne putujú do vyše šesťsto odberných miest. Napríklad Lednických Rovní, Oravy či Námestova.
Kysucká pekáreň dáva prácu vyše dvesto ľuďom a patrí v okrese Čadca k najväčším zamestnávateľom. Určite je to veľká zodpovednosť, dať im pocit istoty a bezpečia, že o svoju prácu neprídu a budú môcť zabezpečiť po materiálnej stránke svoje rodiny.
- V súčasnej dobe je to zvlášť náročné, keďže obchodné reťazce ponúkajú tento sortiment, ktorý tvorí gro našej výroby, za nižšie ceny. V súčasnosti zamestnávame 240 ľudí, musíme sa snažiť, aby sme sa udržali na trhu, aby sa naše výrobky predávali, potom sa ľudia o svoju prácu báť nemusia. Ale ako som už spomínal, veľké obchodné reťazce nás tlačia do nižších cien, no ak chceme robiť kvalitne, nebude to možné robiť obrazne povedané „donekonečna“.

Myslím si, že je to aj o veľkej dávke empatie, keď človek stojaci za veľkou firmou môže rozhodovať o ich osude. Prepúšťať v tejto dobe je totiž pre mnohých zamestnávateľov úplne prirodzeným procesom vývoja firmy. Tá vaša, však, našťastie, k nim doposiaľ nepatrila.
- Áno, našťastie, zatiaľ sme k takýmto opatreniam pristúpiť nemuseli. Ale otázkou zostáva, dokedy.
Máte dojem, že zamestnanci akoby si niekedy neuvedomovali, že zachovať zamestnanosť, udržať výrobu a presadiť sa na trhu nie je len vecou vedenia, ale aj ich samotných, že to závisí aj od ich poctivej roboty?
- Určite sú aj takí. Na jednej strane idú do obchodu a chcú kúpiť „za lacno“, na druhej strane zasa viacej zarobiť. Ale taká je mentalita ľudí. Koľkokrát sa stane, že predavačka pracujúca pre jednu spoločnosť si ide nakúpiť do iného obchodného reťazca. Pritom si neuvedomuje, kto ju zamestnáva a dáva jej prácu. Tak je to aj u nás, ľudia nepremýšľajú nad tým, kto je ich „chlebodarca“, idú tam, kde ušetria.
Kto je Jozef Klieštik
Jozef Klieštik, riaditeľ Kysuckých pekární v Čadci vedie potravinársku fabriku Vilija už 40 rokov. Začal tam, ako hovorí, od „piky“. Nešlo hneď o riaditeľské kreslo. Prešiel si aj inými profesiami, ktoré mu pomohli, aby dnes dokázal oceniť prácu každého jedného zamestnanca. Táto fabrika nie je len o pečení chleba. Denne dodáva na stoly rodín aj množstvo pekárenských a cukrárenských výrobkov, ktoré sú známe po celom Slovensku.
Nie je ničím výnimočným, že ľudia hádžu starý chlieb, pečivo do kontajnera, pritom si neuvedomujú, koľko ľudského úsilia za tým stojí. Kedysi, tak boli zvyknuté mnohé generácie, keď spadol chlieb na zem, zdvihli ho, ofúkali a urobili nad nim krížik. Tak to bolo aj vtedy, keď sa začínal krájať nový bochník. Akú má dnes chlieb u ľudí hodnotu, nemyslím cenu, za ktorú ho kúpia.
- Je to tak. Boli časy, keď bol skutočne chlieb veľkým darom. U nás sa už jeho hodnota akoby vytrácala. Kto bol však vo svete a v krajinách, kde ľudia strádajú a je tam hlad vie, akú má hodnotu nie bochník, ale kúsok chleba.
Prejdime k vašim koníčkom. Čomu sa rád venujete vo svojom voľnom čase?
- Je to poľovníctvo. Je to nádhera, keď si človek sadne večer na posed a počuje všetky tie zvuky v lese. Určite to nie je len o love, ale precítení celej tej krásy prírody. Aspoň ja to tak vnímam. Prechodil som kus sveta, ale môžem povedať, že tá naša, slovenská, je najkrajšia.
Viacerí z nás majú svoje celoživotné krédo, môžete prezradiť to svoje?
- Áno, ale pravdupovediac, mám ich viacero. Ale to najdôležitejšie pre mňa, ktorým sa snažím riadiť, je, že treba pomáhať ľuďom a svojim blízkym.