Utorok, 12. november, 2019 | Meniny má Svätopluk

Pôsobil na Harvarde, teraz sa podieľa na vývoji rozložiteľných plastov a nových liekov

Šikovný Slovák Pavol Jakubec, má skúsenosti zo stáží na Harvardskej a Oxfordskej univerzite. Teraz svoje skúsenosti a vedomosti úspešne uplatňuje na Slovensku.

Pavol Jakubec.Pavol Jakubec.(Zdroj: ARCHÍV P.J.)

Vedeckú kariéru odštartoval vo farmaceutickom priemysle v Nemecku, neskôr pôsobil na Oxfordskej a Harvardskej univerzite, kde sa venoval prioritne vývoju nových antibiotík. Počas svoje kariéry okrem iného dokončil syntézu prírodnej látky Nakadomarin A, ktorú publikoval v renomovanom vedeckom časopise Journal of American Chemical Society. Syntéza Nakadomarinu A viedla aj k spolupráci s vedeckou skupinou profesora Richarda Schrocka z MIT, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu.

V roku 2016 sa po úspešnom pôsobení v zahraničí vrátil na Slovensko. Svoje skúsenosti odovzdáva nádejným výskumníkom na Slovensku, s ktorými pracuje na vývoji dôležitých zlúčenín aktívnych voči zákerným chorobám ako MRSA či Alzheimerova choroba.

Rozprávali sme sa so špičkovým vedcom, rodákom z Čadce Pavlom Jakubcom...

Po návrate z Harvardskej univerzity pôsobíte už tretí rok na Slovensku. Čo robíte, na čom momentálne pracujete?

- Som vedecko-výskumným asistentom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie). V súčasnosti sa venujem výskumu na katedre Organickej chémie.

Prečítajte si tiež: FOTO: Pozrite si nádherné zábery kysuckej nátury Čítajte 

O čo konkrétnejšie ide? Skúmate sám, alebo vediete tím študentov?

- Samozrejme, ide to ruka v ruke. Pedagogika a výskum sú spojené nádoby. Samotný výskum sa nerodí len mojimi rukami, ale vďaka celému tímu, ktorý sa tu tvorí. Zaangažovaní sú študenti zo všetkých úrovní štúdia, teda bakalári, inžinieri, doktorandi. Pracujeme v jednej výskumnej skupine docenta Dušana Berkeša spolu s ostatnými asistentmi. Rozhodne je to už viac o výskume ako o pedagogickej práci. Prirodzene, že si musím plniť aj pedagogické činnosti. Učím organickú syntézu v slovenčine a v angličtine, nakoľko vediem aj zahraničných študentov.

Čo skúmate?

- To je vždy trošku ťažšie vysvetliť. Naša práca spočíva v základnom výskume organickej chémie. Hľadáme nové prístupy a metódy, ako vytvoriť základné stavebné prvky pre aplikovateľnejšiu vedu. Čiastočne pracujeme na výrobe nového antibiotika, ktoré sa volá Berkeleylactone A. V minulosti sme pracovali aj na zlúčeninách, ktoré potenciálne mohli mať aktivitu voči Alzheimerovej chorobe.

Prečo skúmate niečo, čo má pomôcť vývoju antibiotík či lieku voči Alzheimerovej chorobe? Súčasné liečivá sú nepostačujúce?

- Čo sa týka antibiotík, kríza stále pretrváva. Keďže sme mali skúsenosti z mojich zahraničných stáží, prišlo mi prirodzené pokračovať. Navyše je to obrovská vedecká výzva. Berkeleylactone A je látka, ktorú nikdy nikto nepripravil. Len pre zaujímavosť, je to zlúčenina, ktorá je aktívna voči „superbacilu“ MRSA, ktorý je na zozname svetovej zdravotníckej organizácie medzi desiatimi najnebezpečnejšími patogénmi na svete. Pre zdôraznenie, MRSA je baktéria, ktorá zabíja v nemocniciach. Spôsobuje veľmi komplikované a ťažko liečiteľné zápaly. Aj preto nám prišlo prirodzené nájsť spôsob, ako zefektívniť a využiť túto látku. Momentálne pracujeme na výrobe ďalších analógov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ak dobre rozumiem, skúmate látku, ktorá pomôže vývoju antibiotika, ktoré bude účinné voči MRSA?

- My vyrábame konkrétnu látku, ktorá je dokázateľne aktívna voči MRSA. Najskôr sme ju chceli vyrobiť, nielen izolovať z prírody a potvrdiť, že tá štruktúra je správna. To sa nám už podarilo. Teraz sa snažíme vytvoriť analógy, ktoré by boli potenciálne ešte lepšie voči MRSA ako ten pôvodný zdroj – pôvodná látka izolovaná z prírody.

Prečítajte si tiež: Výstavba ekoduktu vo Svrčinovci nebude jednoduchá, trasa má viesť cez rómsku osadu Čítajte 

V akom štádiu je váš výskum? Ste ďaleko od nejakého finálneho kroku?

- V tomto procese je zaangažovaný veľký tím ľudí, ktorý vedie Oľga Caletková. Podarilo sa nám zosyntetizovať látku, overili sme, že skutočne je aktívna voči nebezpečným baktériám. Potvrdili sme jej štruktúru a v súčasnosti sme opublikovali vedecký článok, ktorý dá svetovej komunite najavo, že to už vieme urobiť. Teraz pracujeme na dizajne a syntéze konkrétnych analógov.

Takže reálny výsledok je už na svete...

- Určite, je to antibiotikum, ktoré sme chceli pripraviť a ktoré pred nami nikto nepripravil. Máme ho v baničke, môžem vám ho ukázať (smiech). Momentálne sa snažíme pomocou nejakých štruktúrnych zmien vylepšiť vlastnosti danej látky.

Spomínali ste aj Alzhaimerovu chorobu. To je výskum, ktorý ide ruka v ruke s látkou voči MRSA, alebo ide o úplne niečo iné?

- Keďže sme súčasťou jednej veľkej skupiny, tých projektov je pochopiteľne viac. Štruktúrne a principiálne je to iná vetva výskumu. Ide o skupinu ľudí, ktorá je pod dohľadom docenta Dušana Berkeša. Je to teda niečo úplne iné ako antibiotikum. Takisto sú to zaujímavé zlúčeniny ako rôzne markéry. Pri diagnostike môžu tie zlúčeniny, ktoré vyrábame, raz pomôcť pri liečbe proti Alzhaimerovej chorobe.

Hovoríme o látkach, ktoré majú liečiť veľmi vážne ochorenia. Dá sa povedať, že tie na trhu sú nepostačujúce?

- Čo sa týka antibiotík, tu je to samozrejmé. Nielenže sa veľmi rýchlo rozmnožujú baktérie, ale je množstvo princípov, prečo vyhrávajú nad ľudstvom. Baktérie si dokážu vytvoriť rezistenciu a antibiotikum, ktoré bolo pred pár rokmi účinné, dnes môžete hodiť akurát tak do koša. Antibiotiká sa musia vyrábať stále nové a nové. Je to nikdy nekončiaci príbeh, v ktorom si chemici vždy nájdu svoje miesto.

Kedy bežný človek reálne pocíti, že zlúčenina, na ktorej vývoji ste sa podieľali, pomohla vytvoriť nové antibiotikum dostupné na trhu?

- Skúsenosť zo zahraničia je taká, že ten vývoj môže trvať aj desať rokov. Čiže to, čo tu teraz robíme, je skutočne základný výskum. My sme potvrdili štruktúru, robíme prvé analógy. Odtiaľto je ešte veľmi dlhá cesta a oveľa finančne náročnejšia, aby sa niečo konkrétne dostalo na trh. Ale o tom je výskum.

Výskum je beh na veľmi dlhé trate, ktorý nemusí zaručene priniesť výsledok. Nemáte chuť to niekedy zabaliť a v rámci svojej profesie sa vydať nejakou inou, ľahšou cestou?

- Toto je veľmi pravdivé vyjadrenie. Takto to vníma veľmi veľa študentov. My nerobíme nič, čo už bolo niekedy urobené. Snažíme sa vyvíjať nové postupy, nové látky, čo je extrémne tŕnistá cesta. Veď väčšina tých experimentov nakoniec nevyjde a to môže byť frustrujúce. Ale s tým sa musí vedieť vedec vyrovnať. To je veľmi dôležitá mentálna dispozícia, aby dokázal čiastkové neúspechy obrátiť na pozitívum. Treba si povedať, dobre, poučil som sa a premením to na úspech. Takže, najmä u študentov je určite tá chuť vykašľať sa na to a robiť niečo jednoduchšie, čo vám prinesie reálny výsledok. Ale tí, čo vydržia, sa stávajú správnymi vedcami.

Ako vyzerá práca tímu, ktorý niečo skúma? Ráno prídete do labáku, počítate vzorce a hráte sa so skúmavkami?

- Čo sa týka chémie, hovorí sa, že je lepšie stráviť týždeň v knižnici, ako mesiac v laboratóriu. Samotným experimentom predchádza štúdium. Veľmi dôkladne si musíme naštudovať to, čo už bolo urobené, aby sme sa inšpirovali. Potom sa radíme s rôznymi odborníkmi o tom, ako by daná štruktúra mala vyzerať. Či to má vôbec nejaký potenciál, aby to bolo účinné. Až potom pristupujeme k samotnej práci, teda experimentom. Všetko sú to tímové úlohy, radíme sa so študentmi, kolegami. Vždy nájdeme nejaký ten konsenzus, čo treba urobiť a potom sa vrhneme do labáku.

Prečítajte si tiež: Mariánski pútnici zakončili jarnú púť na Živčákovej Čítajte 

A čo pracovná doba výskumníka? Päťkrát v týždni si odrobíte po osem hodín a máte fajront?

- (Smiech). Samozrejme, každý študent a každý zamestnanec má predurčené, koľko tu musí stráviť času. Ďalej je to individuálne na samotných ľuďoch, či chcú, alebo nechcú napredovať. Ja to ale vnímam veľmi pozitívne. Študenti aj kolegovia tu rozhodne trávia oveľa viac času. Ide im o to, aby sme sa čím rýchlejšie dostali k výsledkom.

Čo si máme predstaviť pod pojmom viac času?

- To je veľmi individuálne. Keďže vedieme oficiálny rozhovor a nechcem, aby ma niekto chytal za slovíčka, tak poviem, že je to dostatočne na to, aby sme urobili pokrok. Ale medzi riadkami, chemickým reakciám je skutočne jedno, či je sobota alebo prvý máj. Ak ich chceme dôkladne pochopiť, musíme mať na ne čas vždy.

Niekoľko rokov ste pôsobili na prestížnych univerzitách na Oxforde a Harvarde. Aké sú podmienky na výskum tu na Slovensku? Dá sa to vôbec porovnať, nemáte obmedzené možnosti?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5WUY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5WUY na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  2. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  3. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  4. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  7. VIVO! prišlo do Bratislavy
  8. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch
  9. 7 dôvodov, prečo spoznať prírodnú kozmetiku od rodinnej firmy
  10. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy
  1. Prezentácia zahraničných partnerských univerzít na EUBA
  2. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  3. Nové palivo E10 zníži emisie v doprave
  4. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  5. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  6. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  7. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  8. Na rozvoj turizmu v Košickom kraji je pripravených 840-tisíc eur
  9. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  10. Nestarnú, ale dozrievajú
  1. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 14 075
  2. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 10 071
  3. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 9 983
  4. Pre prácu v banke sú nevyhnutné tri schopnosti. Máte ich? 8 001
  5. Nový Volkswagen Golf a jeho 7 zásadných noviniek 6 144
  6. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 416
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 4 932
  8. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 4 787
  9. VIVO! prišlo do Bratislavy 4 598
  10. Vyjadrením bohatstva nie sú peniaze, ale múdrosť 4 314

Téma: Alzheimerova choroba


Článok je zaradený aj do ďalších tém Chémia, Demencia, Antibiotiká

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Nezvestná Miroslava.

Dvakrát si sadla za volant pod vplyvom alkoholu

Čadčianski policajti zastavili pri výkone služby podguráženú vodičku. Paradoxne, za jeden deň to bolo až dvakrát.

Výsledok jednej dychovej skúšky.

MY Kysucké noviny s prílohou venovanou Novembru 1989

Na čitateľov už čaká nové číslo MY Kysuckých novín. Súčasťou je príloha venovaná novembrovým udalostiam v roku 1989. Dozviete sa aj to, čo sa v tom čase dialo na Kysuciach.

Diaľničiari pracujú na osadení semaforu

V obci Svrčinovec - časti Zatky pracuje v týchto dňoch Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na osadení semaforu pred hraničným priechodom ČR/SR. Koniec prác predpokladajú na prelome novembra a decembra.

Diaľničiari pokračujú v prácach na osadení semaforu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Žilinská polícia navrhla obžalovať tínedžerku z vraždy mladíka

Spis už predložil dozorujúcemu prokurátorovi.

Aktualizácia 18:00

Neuveriteľná kolóna na Hospodárskej ulici v Trnave

Vodiči sa museli obrniť poriadnou trpezlivosťou.

Konferencia proti všetkým mafiám v Trnave

Taliansky prokurátor spochybňuje rozpustenie tímu Kuciak

Jeho slová odzneli na konferencii v Trnave, ktoré organizuje Trnavský samosprávny kraj.

Vybrali SME

Už ste čítali?