Nedeľa, 16. február, 2020 | Meniny má Ida, Liana

Pôsobil na Harvarde, teraz sa podieľa na vývoji rozložiteľných plastov a nových liekov

Šikovný Slovák Pavol Jakubec, má skúsenosti zo stáží na Harvardskej a Oxfordskej univerzite. Teraz svoje skúsenosti a vedomosti úspešne uplatňuje na Slovensku.

Pavol Jakubec.Pavol Jakubec.(Zdroj: ARCHÍV P.J.)

Vedeckú kariéru odštartoval vo farmaceutickom priemysle v Nemecku, neskôr pôsobil na Oxfordskej a Harvardskej univerzite, kde sa venoval prioritne vývoju nových antibiotík. Počas svoje kariéry okrem iného dokončil syntézu prírodnej látky Nakadomarin A, ktorú publikoval v renomovanom vedeckom časopise Journal of American Chemical Society. Syntéza Nakadomarinu A viedla aj k spolupráci s vedeckou skupinou profesora Richarda Schrocka z MIT, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu.

V roku 2016 sa po úspešnom pôsobení v zahraničí vrátil na Slovensko. Svoje skúsenosti odovzdáva nádejným výskumníkom na Slovensku, s ktorými pracuje na vývoji dôležitých zlúčenín aktívnych voči zákerným chorobám ako MRSA či Alzheimerova choroba.

Rozprávali sme sa so špičkovým vedcom, rodákom z Čadce Pavlom Jakubcom...

Po návrate z Harvardskej univerzity pôsobíte už tretí rok na Slovensku. Čo robíte, na čom momentálne pracujete?

- Som vedecko-výskumným asistentom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie). V súčasnosti sa venujem výskumu na katedre Organickej chémie.

Prečítajte si tiež: FOTO: Pozrite si nádherné zábery kysuckej nátury Čítajte 

O čo konkrétnejšie ide? Skúmate sám, alebo vediete tím študentov?

- Samozrejme, ide to ruka v ruke. Pedagogika a výskum sú spojené nádoby. Samotný výskum sa nerodí len mojimi rukami, ale vďaka celému tímu, ktorý sa tu tvorí. Zaangažovaní sú študenti zo všetkých úrovní štúdia, teda bakalári, inžinieri, doktorandi. Pracujeme v jednej výskumnej skupine docenta Dušana Berkeša spolu s ostatnými asistentmi. Rozhodne je to už viac o výskume ako o pedagogickej práci. Prirodzene, že si musím plniť aj pedagogické činnosti. Učím organickú syntézu v slovenčine a v angličtine, nakoľko vediem aj zahraničných študentov.

Čo skúmate?

- To je vždy trošku ťažšie vysvetliť. Naša práca spočíva v základnom výskume organickej chémie. Hľadáme nové prístupy a metódy, ako vytvoriť základné stavebné prvky pre aplikovateľnejšiu vedu. Čiastočne pracujeme na výrobe nového antibiotika, ktoré sa volá Berkeleylactone A. V minulosti sme pracovali aj na zlúčeninách, ktoré potenciálne mohli mať aktivitu voči Alzheimerovej chorobe.

Prečo skúmate niečo, čo má pomôcť vývoju antibiotík či lieku voči Alzheimerovej chorobe? Súčasné liečivá sú nepostačujúce?

- Čo sa týka antibiotík, kríza stále pretrváva. Keďže sme mali skúsenosti z mojich zahraničných stáží, prišlo mi prirodzené pokračovať. Navyše je to obrovská vedecká výzva. Berkeleylactone A je látka, ktorú nikdy nikto nepripravil. Len pre zaujímavosť, je to zlúčenina, ktorá je aktívna voči „superbacilu“ MRSA, ktorý je na zozname svetovej zdravotníckej organizácie medzi desiatimi najnebezpečnejšími patogénmi na svete. Pre zdôraznenie, MRSA je baktéria, ktorá zabíja v nemocniciach. Spôsobuje veľmi komplikované a ťažko liečiteľné zápaly. Aj preto nám prišlo prirodzené nájsť spôsob, ako zefektívniť a využiť túto látku. Momentálne pracujeme na výrobe ďalších analógov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ak dobre rozumiem, skúmate látku, ktorá pomôže vývoju antibiotika, ktoré bude účinné voči MRSA?

- My vyrábame konkrétnu látku, ktorá je dokázateľne aktívna voči MRSA. Najskôr sme ju chceli vyrobiť, nielen izolovať z prírody a potvrdiť, že tá štruktúra je správna. To sa nám už podarilo. Teraz sa snažíme vytvoriť analógy, ktoré by boli potenciálne ešte lepšie voči MRSA ako ten pôvodný zdroj – pôvodná látka izolovaná z prírody.

Prečítajte si tiež: Výstavba ekoduktu vo Svrčinovci nebude jednoduchá, trasa má viesť cez rómsku osadu Čítajte 

V akom štádiu je váš výskum? Ste ďaleko od nejakého finálneho kroku?

- V tomto procese je zaangažovaný veľký tím ľudí, ktorý vedie Oľga Caletková. Podarilo sa nám zosyntetizovať látku, overili sme, že skutočne je aktívna voči nebezpečným baktériám. Potvrdili sme jej štruktúru a v súčasnosti sme opublikovali vedecký článok, ktorý dá svetovej komunite najavo, že to už vieme urobiť. Teraz pracujeme na dizajne a syntéze konkrétnych analógov.

Takže reálny výsledok je už na svete...

- Určite, je to antibiotikum, ktoré sme chceli pripraviť a ktoré pred nami nikto nepripravil. Máme ho v baničke, môžem vám ho ukázať (smiech). Momentálne sa snažíme pomocou nejakých štruktúrnych zmien vylepšiť vlastnosti danej látky.

Spomínali ste aj Alzhaimerovu chorobu. To je výskum, ktorý ide ruka v ruke s látkou voči MRSA, alebo ide o úplne niečo iné?

- Keďže sme súčasťou jednej veľkej skupiny, tých projektov je pochopiteľne viac. Štruktúrne a principiálne je to iná vetva výskumu. Ide o skupinu ľudí, ktorá je pod dohľadom docenta Dušana Berkeša. Je to teda niečo úplne iné ako antibiotikum. Takisto sú to zaujímavé zlúčeniny ako rôzne markéry. Pri diagnostike môžu tie zlúčeniny, ktoré vyrábame, raz pomôcť pri liečbe proti Alzhaimerovej chorobe.

Hovoríme o látkach, ktoré majú liečiť veľmi vážne ochorenia. Dá sa povedať, že tie na trhu sú nepostačujúce?

- Čo sa týka antibiotík, tu je to samozrejmé. Nielenže sa veľmi rýchlo rozmnožujú baktérie, ale je množstvo princípov, prečo vyhrávajú nad ľudstvom. Baktérie si dokážu vytvoriť rezistenciu a antibiotikum, ktoré bolo pred pár rokmi účinné, dnes môžete hodiť akurát tak do koša. Antibiotiká sa musia vyrábať stále nové a nové. Je to nikdy nekončiaci príbeh, v ktorom si chemici vždy nájdu svoje miesto.

Kedy bežný človek reálne pocíti, že zlúčenina, na ktorej vývoji ste sa podieľali, pomohla vytvoriť nové antibiotikum dostupné na trhu?

- Skúsenosť zo zahraničia je taká, že ten vývoj môže trvať aj desať rokov. Čiže to, čo tu teraz robíme, je skutočne základný výskum. My sme potvrdili štruktúru, robíme prvé analógy. Odtiaľto je ešte veľmi dlhá cesta a oveľa finančne náročnejšia, aby sa niečo konkrétne dostalo na trh. Ale o tom je výskum.

Výskum je beh na veľmi dlhé trate, ktorý nemusí zaručene priniesť výsledok. Nemáte chuť to niekedy zabaliť a v rámci svojej profesie sa vydať nejakou inou, ľahšou cestou?

- Toto je veľmi pravdivé vyjadrenie. Takto to vníma veľmi veľa študentov. My nerobíme nič, čo už bolo niekedy urobené. Snažíme sa vyvíjať nové postupy, nové látky, čo je extrémne tŕnistá cesta. Veď väčšina tých experimentov nakoniec nevyjde a to môže byť frustrujúce. Ale s tým sa musí vedieť vedec vyrovnať. To je veľmi dôležitá mentálna dispozícia, aby dokázal čiastkové neúspechy obrátiť na pozitívum. Treba si povedať, dobre, poučil som sa a premením to na úspech. Takže, najmä u študentov je určite tá chuť vykašľať sa na to a robiť niečo jednoduchšie, čo vám prinesie reálny výsledok. Ale tí, čo vydržia, sa stávajú správnymi vedcami.

Ako vyzerá práca tímu, ktorý niečo skúma? Ráno prídete do labáku, počítate vzorce a hráte sa so skúmavkami?

- Čo sa týka chémie, hovorí sa, že je lepšie stráviť týždeň v knižnici, ako mesiac v laboratóriu. Samotným experimentom predchádza štúdium. Veľmi dôkladne si musíme naštudovať to, čo už bolo urobené, aby sme sa inšpirovali. Potom sa radíme s rôznymi odborníkmi o tom, ako by daná štruktúra mala vyzerať. Či to má vôbec nejaký potenciál, aby to bolo účinné. Až potom pristupujeme k samotnej práci, teda experimentom. Všetko sú to tímové úlohy, radíme sa so študentmi, kolegami. Vždy nájdeme nejaký ten konsenzus, čo treba urobiť a potom sa vrhneme do labáku.

Prečítajte si tiež: Mariánski pútnici zakončili jarnú púť na Živčákovej Čítajte 

A čo pracovná doba výskumníka? Päťkrát v týždni si odrobíte po osem hodín a máte fajront?

- (Smiech). Samozrejme, každý študent a každý zamestnanec má predurčené, koľko tu musí stráviť času. Ďalej je to individuálne na samotných ľuďoch, či chcú, alebo nechcú napredovať. Ja to ale vnímam veľmi pozitívne. Študenti aj kolegovia tu rozhodne trávia oveľa viac času. Ide im o to, aby sme sa čím rýchlejšie dostali k výsledkom.

Čo si máme predstaviť pod pojmom viac času?

- To je veľmi individuálne. Keďže vedieme oficiálny rozhovor a nechcem, aby ma niekto chytal za slovíčka, tak poviem, že je to dostatočne na to, aby sme urobili pokrok. Ale medzi riadkami, chemickým reakciám je skutočne jedno, či je sobota alebo prvý máj. Ak ich chceme dôkladne pochopiť, musíme mať na ne čas vždy.

Niekoľko rokov ste pôsobili na prestížnych univerzitách na Oxforde a Harvarde. Aké sú podmienky na výskum tu na Slovensku? Dá sa to vôbec porovnať, nemáte obmedzené možnosti?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5WUY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5WUY na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  2. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  3. Darujte od srdca pre rozum
  4. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  5. Oplatí sa investovať do lepších svetiel?
  6. Získajte výnos až 15 % ročne
  7. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili
  8. Kvízová hra o Gorile :) volebnú noc osvieži, po voľbách nesklame
  9. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime?
  10. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať?
  1. Gambrinus skončil s výrobou piva v plastových fľašiach
  2. Ako môže prežiť umenie v Žiline?
  3. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  4. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  5. Ani úrazy zubov neohrozia prípravy na ples, svadbu či rokovanie
  6. Poklepanie základného kameňa viacúčelovej športovej haly na EUBA
  7. EXIMBANKA SR prináša ďalšie možnosti pre Vaše rozvojové projekty
  8. 20% na celý nákup! Už túto sobotu vo všetkých predajniach KRAJ
  9. Liek na Parkinsonovu chorobu sa možno bude skúšať na Slovensku
  10. Darujte od srdca pre rozum
  1. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 18 942
  2. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 18 318
  3. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 9 153
  4. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 8 387
  5. SME proti extrémizmu na školách 7 156
  6. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 6 723
  7. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 6 636
  8. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 6 123
  9. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 5 871
  10. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte 5 828

Téma: Antibiotiká

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Demencia, Chémia, Alzheimerova choroba

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Fantastický Miloš Roman strelil prvý hetrik v zámorskej kariére! + VIDEO

Mladý Kysučan potvrdil skvelú formu ďalšími troma gólmi!

Miloš Roman v drese Giants.

Vo Vysokej budú plakať a kvíliť, chystá sa "pochovávanie basy"

Záver fašiangov už tradične patrí vo Vysokej nad Kysucou jedinečnému podujatiu. Ide o tzv. „pochovávanie basy“. V sobotu pred Popolcovou stredou obec organizuje tanečnú zábavu s nezabudnuteľným programom. Veď potom nastáva smutné, štyridsaťdňové obdobie pôstu.

Aj takúto podobu má vo Vysokej nad Kysucou koniec fašiangov.
Spoločné foto ocenených plavcov.

S heligónkou precestovala kus sveta

Kysucká heligonkárka Vlasta Mudríková svojím talentom už dávno presiahla rámec regiónu. O tom, že patrí medzi elitu slovenského folklóru, presvedčila aj na nedávnom koncerte v Rusku. Teší sa, že jej fanklub sa rozrastá aj v tejto krajine.

Heligonkárka Vlasta Mudríková v nahrávacom štúdiu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Životný výkon Ivony Fialkovej: V Anterselve skončila šiesta

Jej sestre Paulíne Fialkovej nevyšla streľba, skončila na 17. mieste.

Smutný záchranársky večer na Donovaloch: Dvom mužom už nedokázali pomôcť

Resuscitácia už ani v jednom prípade nebola úspešná.

Čo s tým? Mladí vodiči spôsobili každú štvrtú nehodu

Kombinácia mladíckej nerozvážnosti, adrenalínu a rýchleho auta si vlani na cestách vybrala krutú daň. Pozrite si aj konkrétne prípady.

Vyrába netradičný hudobný nástroj, známy je vo svete

Hudobný nástroj má aj terapeutické účinky.

Vybrali SME

Už ste čítali?