V kalendári patrí dnešná nedeľa Dňu matiek patriť. Mali by sme však na ne myslieť stále. Tak, ako ony na nás. Matka. Od stvorenia sveta symbol lásky, nevyčerpateľnej sily. Chráni svoje dieťa a stará sa oň, kým nevyletí z hniezda. Ba aj potom. Pribudne vnúča, pravnúča. Tak je to po celé generácie. Dokáže ukryť bolesť, odpustiť. Usmiať sa, zabudnúť na krivdy. Privinúť k sebe zblúdilého syna, dcéru. Aj keď život vyhasína, ešte ho pohladká. A prosí, keď už tu ona nebude, nech Boh opatrí jej dieťa.
História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. Už v starovekom Grécku oslavovali ženu ako darkyňu života. Bolo to 250 rokov p. n. l. v podobe slávností na počesť matky všetkých bohov – bohyne Rhey. V novodobej histórii sa dostal sviatok do povedomia na prelome 19. a 20. storočia, a to vďaka Američanke Anne Marie Jarvisovej.

Po tom, ako v roku 1907 zomrela jej matka, začala viesť kampaň za vyhlásenie dňa venovaného matkám. Už o dva roky neskôr ho oslavovali v 45 štátoch USA. Iniciatíva vyústila 8. mája 1914 do oficiálneho vyhlásenia druhej májovej nedele za Deň matiek Kongresom USA. Neskôr podpísal prezident Woodrow Wilson dokument, v ktorom tento deň vyhlásili za celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete.
V Československu sa začal oslavovať v roku 1923. Zásluhu na to má najmä Alica Masaryková, dcéra prezidenta T. G. Masaryka a emancipovaná predsedníčka Československého Červeného kríža. V 50. rokoch Deň matiek v komunistickom Československu a ostatných proruských krajinách nahradili marcovým Medzinárodným dňom žien. Tradíciu obnovili na Slovensku až po roku 1989. Oslavuje sa druhú májovú nedeľu v roku.