Pochádza z Čadce - Kýčerky, Róbert Gajdica s fotografovaním začal pri pochôdzkach po kopcoch a jeho špecialitou sú fotografie divých zvierat. Rešpektovanie rytmu prírody je pre neho pri fotení zásadou. Považuje sa za amatérskeho fotografa, no ale uvážte pri pohľade na jeho fotografie!
Pre havarijný stav cesty vyhlásila Čadca mimoriadnu situáciu Čítajte Najbližšia mi je príroda. Svoje potulky kysuckými horami som začal fotiť na telefón či kompakt, no nebolo to ono. V roku 2012 sa mi do rúk dostala digitálna zrkadlovka. Pracujem v priemyselnej firme, fotenie je mojím koníčkom. Nepohrdnem návštevou veľkých miest, no fascinujú ma dreveničky, staré osady, staré stromy. Môj vzťah k prírode ma priviedol k činnosti stráže prírody. Do hôr chodievam s priateľkou, často berieme naše psy. Okrem prírody ma zaujíma aj história.
Foťák beriem všade, kam sa pohnem. Fotografie vznikajú náhodne pri túrach, prechádzkach, no chodím fotiť aj účelovo. Kvôli fotkám sledujem počasie, či je pekne ostro, čas východu či západu slnka, či je spln, alebo nov. Mám svoje miesta, našiel som niekoľko nôr jazvecov. Môžem im robiť rodinné fotografie, sú zábavné, keď sa hrajú so svojimi mláďatami. Vždy prídem dve hodinky pred večerom alebo pred svitaním, kedy sú z nory vonku, keďže sú to prevažne nočné tvory. Aj keď sa často stáva, že sú vonku aj cez deň. Vydry treba zasa hľadať.
FOTO: Pozrite si nádherné zábery kysuckej nátury Čítajte Ak by som mal zviera vyrušiť, radšej odídem bez fotky. Fotenie wildlife je dôležité načasovať a na zvieratá čakať vopred. Každé zviera zvyknem osobitne fotiť v iný čas, nesmiem ich vyplašiť. Je pre mňa samozrejmosťou, že zver kvôli foteniu nevyrušujem. V zime, keď sú rieky zamrznuté, hľadám pobytové znaky na ľade, v horách na snehu a nad ránom na vytipovaných najaktívnejších miestach vyčkávam. Muflóny, kurovité vtáctvo či vlky a rysy sú extrémne plaché.
Nahnevaný diviak ma nedávno dostal na štvormetrovú liesku. Z každej túry či pozorovania i pribúdajú spomienky, raz som dokonca videl a aj odfotil laň, ktorá bola celá biela – albín. Úžasné sú pre mňa noci či rána na horách. Šliapal som kilometre do hôr bez pamäťovej karty vo fotoaparáte – to naštve. Na Orave sme s priateľkou a kamarátom prespávali priamo na mieste, kde sa podľa trusu a stôp zvykli ráno pásť na čučoriedkach medvede. Oni nezažmúrili oka, ja som si spal ako v bavlnke ako na horách.
