Ako ste sa vlastne dostali na Kysuce, spomínate si na vaše prvé dojmy? Keď sa človek dostane do iného prostredia, vytvorí si v krátkom čase o ňom svoj obraz.
- Po vysvätení za kňaza, prvým miestom, kde som nastúpil ako kaplán, bola farnosť Nemšová. Môj principál (pán farár) chodieval raz - dva razy do roka na Kysuce, konkrétne do Skalitého, kde bývala jeho sestra. Viackrát som tam bol s ním na návšteve. Dá sa povedať, že Kysuce som „z auta“ poznal. Páčila sa mi tamojšia príroda, zvlášť ihličnany, ku ktorým mam odmalička vzťah.
Počas totality v 60-tych rokoch nás kaplánov bolo ako šafranu. V Trenčíne bol jeden, v Pruskom takisto, ja som bol v Nemšovej. Keď niektorý kňaz - farár zomrel, pre biskupa nastal problém obsadiť voľné miesto. A tak sa stalo, že zomrel farár v okrese Trenčín a ja som tam chodil zastupovať. Keďže som bol vtedy kňazom len dvaapol roka, nitriansky arcibiskup ma preložil na uvoľnené miesto kaplána, ktorý pochádzal z môjho rodiska, teda Bánoviec nad Bebravou. Bol starší ako ja o tridsať rokov. Do Banoviec preložil kaplána z Čadce a ja som sa zasa dostal do Čadce. Stalo sa tak počas vianočných sviatkov koncom roka 1967. Len pre zaujímavosť, auto sme nemali, ani farské nebolo, takže sme chodili napríklad aj do škôl vyučovať náboženstvo autobusovými spojmi.
Keď pán dekan potom auto kúpil, bolo to už ľahšie. Potom otvorili v Čadci nemocnicu, chodili sme tam každý večer ku chorým, striedali sme sa s kolegom kaplánom.
Kysuce, ľudia, ktorí tam žili i tamojšia príroda mi prirástli k srdcu. Pozrel som sa cez okno, videl som pred sebou les, bol to úžasný pocit. Môžem povedať, že som si vytvoril hneď od začiatku dobrý obraz o Kysuciach.
Bolo niečo také, čo vás prekvapilo, napríklad v súvislosti s mentalitou ľudí, ktorí tam žili?
- Čo ma upútalo, som už povedal. A čo prekvapilo? Jednoznačne povery, ktoré boli dosť zakorenené v mysliach ľudí. Darilo sa mi s tým bojovať jedine trpezlivým vysvetľovaním, že sa to protiví Bohu a ten musí byť v našom živote na prvom mieste. Keď máme v neho úplnú dôveru, vtedy nám nemôže nič uškodiť. Teda žiadne preklínanie či „porobenie“, na ktoré verili.
Veriaci vás poznajú ako správcu farnosti v Turzovke, no neskôr ste odišli pôsobiť do Korne. Viem, že takéto presuny sú v rámci cirkvi bežné.
