Aká bola vaša profesijná dráha? Kde ste začínali s veterinárnou praxou?
Po škole som pôsobil v zmiešanej praxi na Slovensku. Doobeda sme boli na družstvách, robili sme popôrodné ošetrenia, prevencie a liečbu chorých zvierat. Poobede sme robili malú prax, psy, mačky a drobné zvieratá. Po dvoch rokoch som odišiel do Bratislavy na kliniku malých zvierat a následne preč zo Slovenska.
Odišli ste rekreačne alebo kvôli veterine?
Rekreačne to rozhodne nebolo, no z platu sa dalo akurát prežiť z mesiaca na mesiac a o založení rodiny ste ani nesnívali. V Anglicku robili nábory veterinárov na dozor na bitúnkoch. Nebola to práca, ktorú som túžil robiť, mňa už od školy zaujímala chirurgia, tým som sa chcel aj zaoberať. Posledné dva roky na škole som robil dobrovoľníka na oddelení chirurgie a ortopédie, kde som robil diplomovú prácu.
Čím vás zaujala zvieracia chirurgia? Mali ste v mladosti zviera, ktoré malo úraz a chceli ste mu pomôcť, alebo čo je za tým?
Odmalička som veci skladal, rozoberal a v chirurgii vlastne robíte to isté - rozoberáte a skladáte (smiech). Nebola v tom žiadna trauma, od detstva som bol v kontakte so zvieratami, mali sme psa, sused mal na chalupe mal koňa s ktorým ťažil drevo, zvieratá mi prirástli k srdcu.
Nadobudli ste v Anglicku aj prax v oblasti chirurgie? Koľko ste tam pôsobili?
Plán bol odísť tam na dva až tri roky, zarobiť si peniaze a otvoriť vlastnú prax. Po čase za mnou pricestovala vtedy moja budúca manželka a nakoniec sme ostali päť rokov. Po siedmich mesiacoch na bitúnku som dostal ponuku v súkromnej praxi, kde som chodil vo svojom voľnom čase. Asistoval som špecialistom, tým, že som im držal kosti či nástroje pri zákrokoch, mal som sa možnosť pýtať. Boli veľmi otvorení, nestrážili si svoje poznatky „ako na to“, na rovinu povedali, aké sú pri zákrokoch možnosti, aj aké chyby pri zákrokoch sami spravili a čoho sa vyvarovať. Podstatné je, či spravíte všetko, čo sa dá za daných okolnosti pre vášho pacienta, aby sa chyba nestala. Ak ani potom výsledok nie je taký, ako by som chcel, musím si byť vnútri istý, že som nemohol spraviť viac.
Prečítajte si tiež: Ako si zaobstarať psa? Radí cvičiteľka Čítajte Absolvoval som mnoho kurzov v krajinách ako Anglicko, Švajčiarsko, Francúzsko , v Indii či Viedni pod vedením rôznych špecialistov. Boli to kurzy zamerané hlavne na ortopédiu a chirurgiu psov a mačiek, kurzy na operácie chrbtíc, brušnej a hrudnej chirurgie a samozrejme aj internej medicíny. V medicíne musíte neustále obnovovať vedomosti, nedá sa praktizovať niečo päťdesiat rokov rovnako, to nie je progres. Aj keď na druhej strane, niektoré overené metódy pretrvávajú a sú stále veľmi efektívne – ja napríklad na liečbu otvorených infikovaných rán používam med. Skúsil som veľa rôznych moderných prípravkov a efekt mali horší alebo taký istý.
