Najviac mu však učaroval futbal, veď dodnes vypomáha klubu ŠK Javorník Makov. Rozprávali sme sa s Milanom Hederom...
Napriek problémom do Lučenca vycestovali Čítajte Ľudia vás poznajú ako učiteľa, riaditeľa školy a nadšeného športovca. Ako by ste sa vy sám charakterizovali? Kto ste?
– Pochádzam z Dubnice nad Váhom, kde som si už ako malý chlapec obľúbil šport. V činžiaku vedľa štadióna so mnou vyrastalo veľa detí, pre ktoré sa pohyb stal zábavou. Každú chvíľu voľného času sme boli na ihrisku, kde sme hrávali futbal, v zime hokej, behali po atletickej dráhe, skákali do výšky. Vtedy nás zo štadióna nikto nevyháňal a mohli sme športovať do sýtosti. Odmalička sme všetci vedeli plávať, korčuľovať či lyžovať. Viacerí z nás reprezentovali školu v rôznych športoch na olympiáde. Aktívne som hrával v žiackom futbalovom družstve Spartak Dubnica až po kategóriu dorastu. Po skončení strednej školy som nastúpil na dvojročnú vojenskú prezenčnú službu. Hneď po jej ukončení som začal študovať na Pedagogickej fakulte v Trnave. K obľúbenej telesnej výchove som si vybral ako druhý predmet zemepis. Tu som sa zúčastňoval pretekov v ľahkej atletike, kde som skákal o žrdi a behal prekážkové behy.
VIZITKA
Milan Hedera sa narodil 26. mája 1947. Bol funkcionárom futbalového klubu ŠK Javorník Makov. Pôsobil ako pedagóg v Základnej škole Makov. V súčasnosti vykonáva funkciu správcu telovýchovných zariadení v ŽŠ Makov. Aktívne spolupracuje pri futbalovom mužstve dospelých v IV. lige.
Pochádzate z Dubnice nad Váhom. Čo vás priviedlo na Kysuce?
– Po skončení fakulty som v roku 1972 prišiel na Kysuce a nastúpil ako učiteľ do Základnej školy v Makove. Tu som našiel mnoho vďačných detí, ktoré si veľmi obľúbili telesnú výchovu. Spolu s manželkou, ktorá bola tiež telocvikárka, sme deti od začiatku viedli k všestrannosti. Učili sme ich behať, v zime korčuľovať, lyžovať a tiež plávať. Z kolektívnych športov sme sa zúčastňovali súťaží najmä vo futbale, basketbale a vybíjanej. Makovské deti s radosťou behali na bežkách a každoročne si merali sily v pretekoch Biela stopa v Kremnici. Okrem pohybových aktivít som viedol aj mladých šachistov, ktorí úspešne reprezentovali školu v krajských kolách. Veľa bývalých žiakov využíva to, čo sa v mladosti v športe naučili, dodnes, keď stále rekreačne športujú.
Veterinár svetovej praxe prišiel na Kysuce: Majiteľ musí dať city bokom a pochopiť, čo je najlepšie pre zviera Čítajte Ktoré zo športových odvetví vám učarovalo najviac?
– Mojou najväčšou láskou v športe bol futbal. Dlhé roky po nástupe na Základnú školu Makov som bol trénerom žiackeho futbalového mužstva a neskôr som trénoval aj dospelých. Od začiatku učiteľovania som pracoval tiež vo výbore telovýchovnej jednoty. Pri mužstve dospelých futbalistov vypomáham stále ako vedúci mužstva, zdravotník a masér. Ako dôchodca si rád rekreačne zahrám s bývalými futbalistami či už v telocvični, alebo na multifunkčnom ihrisku. Po skončení aktívnej futbalovej činnosti som sa začal zúčastňovať v Odznaku zdatnosti BPPOV, kde boli disciplíny ako šplhanie na lane, plávanie, z ľahkej atletiky šprint aj vytrvalostný beh či hod granátom. Viackrát som vo svojej kategórii zvíťazil na celoslovenských súťažiach a získal zlatý odznak. Aktívne som pracoval aj v celoštátnom spartakiádnom výbore pre starších žiakov. Žiaci našej školy patrili k tým najlepším v okrese a trikrát sa zúčastnili celoštátnej spartakiády v Prahe. Odmenou za prácu krajského cvičiteľa bolo získanie medaily Za zásluhy a rozvoj ČSTV III. stupňa. Tiež som sa dvakrát zúčastnil prijatia prezidentom republiky na Pražskom hrade.
Dnes ste už na dôchodku. Ako dlho ste sa venovali deťom v Makove?
– V Základnej škole Makov som pôsobil od roku 1972 celých 37 rokov. Vyučoval som telesnú výchovu, zemepis, brannú výchovu. V roku 1993 som sa stal riaditeľom školy a vo funkcii som bol 16 rokov. Áno, v súčasnosti som už na dôchodku, ale stále sa snažím udržiavať v kondícii. Okrem športovania vypomáham v škole ako správca telocvične, multifunkčného ihriska a klziska. Už niekoľko rokov reprezentujem našu obec v pretekoch veteránov v ľahkej atletike a plávaní. Od jari do neskorej jesene sa s manželkou venujem ďalšej záľube a tou je práca v záhradke, kde pestujeme rôzne kvety a ošetrujeme množstvo ovocných stromov.
