Utorok, 12. november, 2019 | Meniny má Svätopluk

Drotár zachováva tradíciu. Remeslo si nevážime, hovorí

Nedrôtovali s ním len ľadové medvede.

Umelecký drotár Juraj Šerík ukazuje katalóg drôtených výrobkov, ktorý si viedol jeho pradedo. Umelecký drotár Juraj Šerík ukazuje katalóg drôtených výrobkov, ktorý si viedol jeho pradedo. (Zdroj: MAGDALÉNA PALUCHOVÁ)
Načítavám video...

V Dlhom Poli v živom múzeu nájdete dielničku drotára. Má slabý zrak, napriek tomu, alebo práve preto založil chránenú drotársku dielňu a už sedemnásť rokov ho vídať na rôznych jarmokoch. Medzi kamennou pieckou a drôteným majstrovským dielom po svojom pradedovi sa rozhovorí trpko i radostne: remeslo si podľa neho ctíme stále menej, no reakcie ľudí ho ešte vedia motivovať. Vitajte u Juraja Šeríka.

Väčšinu času trávite v múzeu v Dlhom Poli.

Teraz v poslednom období pracujeme tu. Minulý rok v auguste sme múzeum otvorili pri príležitosti 155. výročia narodenia pradedka Holánika, človeka, ktorý mi v určitom období zmenil celý život. Keď som pôsobil v Čadci, mal som svoju prácu, v roku 2002 som si založil chránené pracovisko, keď som bol dlhodobejšie nezamestnaný, nakoľko mám hendikep. Začal som sám podnikať, hlavnou činnosťou bolo drotárstvo, výroba drôtených výrobkov. Tým pádom som obnovil našu vyše 150 ročnú rodinnú tradíciu. Týmto smerom sa uberám posledných 17 rokov.

Ako sa vám v Dlhom Poli spolupracuje s obcou? Pomohli vám v rekonštrukcii Holánikovho domu?

V roku 2008 som tu prišiel, rozhodol som sa, že obnovím Holánikov dom, pretože tu nikto dlhé roky nebýval, dom chátral. V roku 2001 dom vyhlásili za kultúrnu pamiatku a rozhodol som sa, že ho zachránim na počesť dedka aj pradedka. To, čo som si na začiatku myslel, že prídem zachraňovať dom a zbehne sa celá dedina a každý prispeje rukou k dielu, z toho som ostal rýchlo vyliečený. V minulosti na dedine pomáhal jeden druhému, no tá doba je už dávno preč. Mám rád výzvy, ktoré sú v nedohľadne, keď je cesta tŕnistá a pani starostka bola tejto myšlienke naklonená, nakoľko je to ojedinelá kultúrna pamiatka v obci. Preto sa nám snaží všemožne pomôcť. Dvakrát nám schválili finančnú pomoc, z prvej dotácie sme vybudovali murovanú piecku, ktorá je srdcom kuchyne.

Ako ste múzeum zariaďovali?

Keďže chalúpka je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, všetko spadá pod prísne zákony. Na rekonštrukciu sme dostali 21 tisíc eur, čo je krásna čiastka, no ďaleko podliezala skutočné náklady. Dostavba tejto chalupy trvala dlhých desať rokov, do chalupy začalo zatekať, museli sme vymeniť strešnú krytinu, tým pádom sme sa pred piatimi rokmi dostali úplne na začiatok, kedy sme mali dom bezpečne nadkrytý a mohli robiť úpravy vnútri. Podarilo sa nám zachovať množstvo vecí, jedným z unikátov je aj podlaha, ktorú pradedo doviezol z Varšavy, kde mal svoju dielňu. Pri rekonštrukčných prácach sme ju osem rokov prácne čistili, dnes je pýchou výstavnej miestnosti. V rohu máme skriňu po Holánikovi z roku 1930, má vyrezávané dvierka, je to štýlový kus.

Pre mňa je unikátna drevená truhlica, na ktorej je vytesaný rok 1911. S veľkou pravdepodobnosťou v tom období Holánik posielal svoje výrobky na svetové výstavy, napríklad do Ríma, kde získal aj najvyššie ocenenie Gran Prémio.

Ako si spomínate na vášho pradeda a deda?

Dedko sa priženil do rodiny Holánika, pradedo mal jedenásť detí, jednou z nich bola babka Mária. Otec spomínal, že dedko sa živil ako podomový predavač, predával po dedine chlieb, vtedy sa asi zahľadel do babky a dostal sa do rodiny Holánika. Máme tu veľmi vzácny dokument, kde Holánik odkázal remeslo svojmu nástupcovi – svojmu zaťovi. V tom období museli učni skladať skúšku, Holánik na úrad napísal list, v ktorom úradníkom oznámil, že jeho zať nemá kde inde skladať skúšky ako u neho, keďže on sám vymyslel techniku. Takže Holánik bol ten najoprávnenejší, ktorý mohol dedkovi udeliť potvrdenie o zložení skúšky z drotárstva.

Núka sa otázka, či vy budete mať pokračovateľov vo vašom remesle?

Ľudia sa to radi pýtajú, no mám na to zaujímavý argument: pokiaľ budeme remeslo zabíjať, nebudeme si ho vážiť a ctiť a nebudeme kupovať od remeselníkov výrobky, remeselníci tvoriť nebudú. Na jarmoky chodíme už sedemnásť rokov a z roka na rok je to ťažšie. V roku 2013 ma ÚĽUV ocenil titulom Majster umeleckej výroby a mnohé mestá vyberajú odo mňa poplatok za to, že ukazujem ojedinelú vyše stopäťdesiat ročnú tradíciu. Remeselníci sa potom uchyľujú k praktikám, že niekde niečo nakúpia a predávajú to ako svoj výrobok, to úplne zabíja ľudovú tvorivosť aj radosť z práce a ide len o peniaze. Taktiež nedokážeme naše úzke územie, ktoré je povestné drotárstvom, vymedziť tak, aby aj zahraničný návštevník vedel, že sa nachádza v kraji drotárov. Drotárstvo bolo v roku 2017 zapísané do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Na jednej strane sa tým pýšime, na druhej strane sami tomu nevieme alebo nechceme pomôcť.

Nemáte teda žiadneho učňa, ktorého by ste učili vášmu remeslu?

Je to naše rodinné striebro, preto ľudí mimo rodiny do toho nezasvecujem. Pomáha nám partnerkina dcéra. V televíznej relácii sme taktiež zaúčali naše učnice drôtovať, boli veľmi šikovné, aj si udrôtovali krásne výrobky, no ani im som neukázal všetko. Sú grify, ktoré musia ostať v rodine, je to dedičstvo. Kládol som si to aj ako podmienku, keď som do relácie šiel.

Ste v kontakte s týmito učnicami aj po relácii? Darí sa im venovať drôtovaniu aj v súčasnosti?

Sme s nimi v kontakte, no s touto prácou nie je jednoduché začať. Zdalo by sa, že stačí kúsok drôtiku a jednoduché klieštiky, ale ak sa chceme tomuto remeslu venovať precíznejšie, dva metre drôtu nestačia. Treba mať priestorové podmienky, prípravky na skrúcanie, valcovanie drôtu a množstvo drôtu rôznych priemerov či tvrdosti. Mám aj obdobia, kedy chcem remeslo zavesiť na klinec. Mosadzný drôt sa na Slovensku nevyrába, ak sa dá zohnať, stojí to veľa peňazí.

V tomto období sme napríklad žiadali VÚC cez dotačný systém o peniažky na klieštiky a materiál, aby sme mohli robiť workshopy pre deti. Chcel by som, keď nás navštívia deti, aby každý mohol mať klieštiky, kúsok materiálu a pracovať. Niečo mám, no decká to rýchlo rozchytajú. Keby sme dostali dotáciu, výuka by mohla prebiehať efektívnejšie, som rád, keď si deti môžu udrôtovať nejaké srdiečko, podkovičku. Týmto spôsobom sa taktiež remeslo ďalej zachováva.

Boj o financie a zachovanie remesla je ten nepríjemný aspekt, ale je niečo, čo vás napriek tomu na práci teší a poháňa v tvorbe?

Keď už prídeme na jarmoky a mám spätnú väzbu od ľudí, dáva mi to energiu. Minule sme na exkurzii v múzeu mali detičky z Martina. Keď už odchádzali, jeden chlapec mi hovorí, ujo, musím vám niečo povedať, cítil som sa tu ako doma, vtedy človek pookreje.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  2. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  3. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  4. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  7. VIVO! prišlo do Bratislavy
  8. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch
  9. 7 dôvodov, prečo spoznať prírodnú kozmetiku od rodinnej firmy
  10. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy
  1. Prezentácia zahraničných partnerských univerzít na EUBA
  2. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  3. Nové palivo E10 zníži emisie v doprave
  4. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  5. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  6. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  7. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  8. Na rozvoj turizmu v Košickom kraji je pripravených 840-tisíc eur
  9. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  10. Nestarnú, ale dozrievajú
  1. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 14 075
  2. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 10 071
  3. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 9 983
  4. Pre prácu v banke sú nevyhnutné tri schopnosti. Máte ich? 8 001
  5. Nový Volkswagen Golf a jeho 7 zásadných noviniek 6 144
  6. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 416
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 4 932
  8. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 4 787
  9. VIVO! prišlo do Bratislavy 4 598
  10. Vyjadrením bohatstva nie sú peniaze, ale múdrosť 4 314

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Nezvestná Miroslava.

Dvakrát si sadla za volant pod vplyvom alkoholu

Čadčianski policajti zastavili pri výkone služby podguráženú vodičku. Paradoxne, za jeden deň to bolo až dvakrát.

Výsledok jednej dychovej skúšky.

MY Kysucké noviny s prílohou venovanou Novembru 1989

Na čitateľov už čaká nové číslo MY Kysuckých novín. Súčasťou je príloha venovaná novembrovým udalostiam v roku 1989. Dozviete sa aj to, čo sa v tom čase dialo na Kysuciach.

Diaľničiari pracujú na osadení semaforu

V obci Svrčinovec - časti Zatky pracuje v týchto dňoch Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na osadení semaforu pred hraničným priechodom ČR/SR. Koniec prác predpokladajú na prelome novembra a decembra.

Diaľničiari pokračujú v prácach na osadení semaforu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Žilinská polícia navrhla obžalovať tínedžerku z vraždy mladíka

Spis už predložil dozorujúcemu prokurátorovi.

Aktualizácia 18:00

Neuveriteľná kolóna na Hospodárskej ulici v Trnave

Vodiči sa museli obrniť poriadnou trpezlivosťou.

Konferencia proti všetkým mafiám v Trnave

Taliansky prokurátor spochybňuje rozpustenie tímu Kuciak

Jeho slová odzneli na konferencii v Trnave, ktoré organizuje Trnavský samosprávny kraj.

Vybrali SME

Už ste čítali?