Utorok, 17. september, 2019 | Meniny má Olympia

Drotár zachováva tradíciu. Remeslo si nevážime, hovorí

Nedrôtovali s ním len ľadové medvede.

Umelecký drotár Juraj Šerík ukazuje katalóg drôtených výrobkov, ktorý si viedol jeho pradedo. Umelecký drotár Juraj Šerík ukazuje katalóg drôtených výrobkov, ktorý si viedol jeho pradedo. (Zdroj: MAGDALÉNA PALUCHOVÁ)
Načítavám video...

V Dlhom Poli v živom múzeu nájdete dielničku drotára. Má slabý zrak, napriek tomu, alebo práve preto založil chránenú drotársku dielňu a už sedemnásť rokov ho vídať na rôznych jarmokoch. Medzi kamennou pieckou a drôteným majstrovským dielom po svojom pradedovi sa rozhovorí trpko i radostne: remeslo si podľa neho ctíme stále menej, no reakcie ľudí ho ešte vedia motivovať. Vitajte u Juraja Šeríka.

Väčšinu času trávite v múzeu v Dlhom Poli.

Teraz v poslednom období pracujeme tu. Minulý rok v auguste sme múzeum otvorili pri príležitosti 155. výročia narodenia pradedka Holánika, človeka, ktorý mi v určitom období zmenil celý život. Keď som pôsobil v Čadci, mal som svoju prácu, v roku 2002 som si založil chránené pracovisko, keď som bol dlhodobejšie nezamestnaný, nakoľko mám hendikep. Začal som sám podnikať, hlavnou činnosťou bolo drotárstvo, výroba drôtených výrobkov. Tým pádom som obnovil našu vyše 150 ročnú rodinnú tradíciu. Týmto smerom sa uberám posledných 17 rokov.

Ako sa vám v Dlhom Poli spolupracuje s obcou? Pomohli vám v rekonštrukcii Holánikovho domu?

V roku 2008 som tu prišiel, rozhodol som sa, že obnovím Holánikov dom, pretože tu nikto dlhé roky nebýval, dom chátral. V roku 2001 dom vyhlásili za kultúrnu pamiatku a rozhodol som sa, že ho zachránim na počesť dedka aj pradedka. To, čo som si na začiatku myslel, že prídem zachraňovať dom a zbehne sa celá dedina a každý prispeje rukou k dielu, z toho som ostal rýchlo vyliečený. V minulosti na dedine pomáhal jeden druhému, no tá doba je už dávno preč. Mám rád výzvy, ktoré sú v nedohľadne, keď je cesta tŕnistá a pani starostka bola tejto myšlienke naklonená, nakoľko je to ojedinelá kultúrna pamiatka v obci. Preto sa nám snaží všemožne pomôcť. Dvakrát nám schválili finančnú pomoc, z prvej dotácie sme vybudovali murovanú piecku, ktorá je srdcom kuchyne.

Ako ste múzeum zariaďovali?

Keďže chalúpka je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, všetko spadá pod prísne zákony. Na rekonštrukciu sme dostali 21 tisíc eur, čo je krásna čiastka, no ďaleko podliezala skutočné náklady. Dostavba tejto chalupy trvala dlhých desať rokov, do chalupy začalo zatekať, museli sme vymeniť strešnú krytinu, tým pádom sme sa pred piatimi rokmi dostali úplne na začiatok, kedy sme mali dom bezpečne nadkrytý a mohli robiť úpravy vnútri. Podarilo sa nám zachovať množstvo vecí, jedným z unikátov je aj podlaha, ktorú pradedo doviezol z Varšavy, kde mal svoju dielňu. Pri rekonštrukčných prácach sme ju osem rokov prácne čistili, dnes je pýchou výstavnej miestnosti. V rohu máme skriňu po Holánikovi z roku 1930, má vyrezávané dvierka, je to štýlový kus.

Pre mňa je unikátna drevená truhlica, na ktorej je vytesaný rok 1911. S veľkou pravdepodobnosťou v tom období Holánik posielal svoje výrobky na svetové výstavy, napríklad do Ríma, kde získal aj najvyššie ocenenie Gran Prémio.

Ako si spomínate na vášho pradeda a deda?

Dedko sa priženil do rodiny Holánika, pradedo mal jedenásť detí, jednou z nich bola babka Mária. Otec spomínal, že dedko sa živil ako podomový predavač, predával po dedine chlieb, vtedy sa asi zahľadel do babky a dostal sa do rodiny Holánika. Máme tu veľmi vzácny dokument, kde Holánik odkázal remeslo svojmu nástupcovi – svojmu zaťovi. V tom období museli učni skladať skúšku, Holánik na úrad napísal list, v ktorom úradníkom oznámil, že jeho zať nemá kde inde skladať skúšky ako u neho, keďže on sám vymyslel techniku. Takže Holánik bol ten najoprávnenejší, ktorý mohol dedkovi udeliť potvrdenie o zložení skúšky z drotárstva.

Núka sa otázka, či vy budete mať pokračovateľov vo vašom remesle?

Ľudia sa to radi pýtajú, no mám na to zaujímavý argument: pokiaľ budeme remeslo zabíjať, nebudeme si ho vážiť a ctiť a nebudeme kupovať od remeselníkov výrobky, remeselníci tvoriť nebudú. Na jarmoky chodíme už sedemnásť rokov a z roka na rok je to ťažšie. V roku 2013 ma ÚĽUV ocenil titulom Majster umeleckej výroby a mnohé mestá vyberajú odo mňa poplatok za to, že ukazujem ojedinelú vyše stopäťdesiat ročnú tradíciu. Remeselníci sa potom uchyľujú k praktikám, že niekde niečo nakúpia a predávajú to ako svoj výrobok, to úplne zabíja ľudovú tvorivosť aj radosť z práce a ide len o peniaze. Taktiež nedokážeme naše úzke územie, ktoré je povestné drotárstvom, vymedziť tak, aby aj zahraničný návštevník vedel, že sa nachádza v kraji drotárov. Drotárstvo bolo v roku 2017 zapísané do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Na jednej strane sa tým pýšime, na druhej strane sami tomu nevieme alebo nechceme pomôcť.

Nemáte teda žiadneho učňa, ktorého by ste učili vášmu remeslu?

Je to naše rodinné striebro, preto ľudí mimo rodiny do toho nezasvecujem. Pomáha nám partnerkina dcéra. V televíznej relácii sme taktiež zaúčali naše učnice drôtovať, boli veľmi šikovné, aj si udrôtovali krásne výrobky, no ani im som neukázal všetko. Sú grify, ktoré musia ostať v rodine, je to dedičstvo. Kládol som si to aj ako podmienku, keď som do relácie šiel.

Ste v kontakte s týmito učnicami aj po relácii? Darí sa im venovať drôtovaniu aj v súčasnosti?

Sme s nimi v kontakte, no s touto prácou nie je jednoduché začať. Zdalo by sa, že stačí kúsok drôtiku a jednoduché klieštiky, ale ak sa chceme tomuto remeslu venovať precíznejšie, dva metre drôtu nestačia. Treba mať priestorové podmienky, prípravky na skrúcanie, valcovanie drôtu a množstvo drôtu rôznych priemerov či tvrdosti. Mám aj obdobia, kedy chcem remeslo zavesiť na klinec. Mosadzný drôt sa na Slovensku nevyrába, ak sa dá zohnať, stojí to veľa peňazí.

V tomto období sme napríklad žiadali VÚC cez dotačný systém o peniažky na klieštiky a materiál, aby sme mohli robiť workshopy pre deti. Chcel by som, keď nás navštívia deti, aby každý mohol mať klieštiky, kúsok materiálu a pracovať. Niečo mám, no decká to rýchlo rozchytajú. Keby sme dostali dotáciu, výuka by mohla prebiehať efektívnejšie, som rád, keď si deti môžu udrôtovať nejaké srdiečko, podkovičku. Týmto spôsobom sa taktiež remeslo ďalej zachováva.

Boj o financie a zachovanie remesla je ten nepríjemný aspekt, ale je niečo, čo vás napriek tomu na práci teší a poháňa v tvorbe?

Keď už prídeme na jarmoky a mám spätnú väzbu od ľudí, dáva mi to energiu. Minule sme na exkurzii v múzeu mali detičky z Martina. Keď už odchádzali, jeden chlapec mi hovorí, ujo, musím vám niečo povedať, cítil som sa tu ako doma, vtedy človek pookreje.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  2. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  3. Zázemie vo finančnom sektore je dôležité. Aj pre bývalého vojaka
  4. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  5. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  7. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  8. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  9. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  10. Predaj firmy jednoducho a bezpečne
  1. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  2. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  3. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  4. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  5. Atos sa stal členom IDSA
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  7. Tepelné čerpadlo - v lete schladí, v zime ohreje
  8. Košický magistrát chce spravovať verejný cintorín a krematórium
  9. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  10. Koliba Expo pripravuje pripravuje novú ponuku špecialít
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 326
  2. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 8 534
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 7 937
  4. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 7 534
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 431
  6. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 887
  7. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 4 693
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 4 671
  9. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste 4 355
  10. Najlepší slovenský výčapník má 22 rokov. Čapovať ho učila žena 4 329

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Aj Kysučania kradli z vagónov naftu a benzín

Členovia organizovanej skupiny kradli pohonné hmoty z prepravovaných vlakových zásielok. Teraz musia zaplatiť Colnému úradu Žilina spotrebnú daň za odcudzených 2 030 litrov benzínu a 300 litrov nafty.

Páchateľom krádeže vyrubili príslušníci finančnej správy a CÚ spotrebnú daň.

Pomáhajú závislým ľuďom

Jednou z foriem ako pomôcť závislým ľuďom sú aj diskusné fóra, ktoré začali pravidelne organizovať OZ Bez kovov v spolupráci s komunitou Cenacolo a Domom charity sv. Gianny v Čadci.

Aj čadčianska charita chce pomôcť v boji proti závislosti.

Nové číslo MY Kysuckých novín s prílohou venovanou vínu

V stánkoch na čitateľov už čaká nové číslo MY Kysuckých novín. Obsah je opäť pestrý, nechýba aktuálne spravodajstvo z regiónu, zaujímavosti, reportáže, zábava i relax. Súčasťou je príloha venovaná vínu a vínnym cestám.

Kavuliak: Zo zápasu som extrémne sklamaný (HLASY TRÉNEROV)

Prečítajte si hlasy trénerov kysukých mužstiev.

Štefan Kavuliak, tréner FK Čadca.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ: Adam neprišiel do školy, polícia po ňom vyhlásila pátranie

O školákovi od včera rodina nemala žiadne informácie. Našli ho dnes popoludní.

Druhý mural v Martine: Zo steny bytovky sa na nás pozerá Karol Plicka

Plicka pracoval aj v Slovenskom národnom múzeu.

Policajti strieľali na auto so zlodejmi

Keď vozidlo zastalo, jeho osádka sa rozutekala do okolitých polí. Policajti po nich pátrali celé dopoludnie.

Prečo Levice prichádzajú o obyvateľov?

Počas dvoch desaťročí ubudlo v meste 3574 ľudí, čo je 10-percentný pokles.

Vybrali SME

Už ste čítali?