Predsudky či stereotypy sú veľmi silne spoločensky podmienené, nevytvárame si ich individuálne, ale dostávame sa k nim v prostredí, v ktorom žijeme. Je to zovšeobecňovanie vlastností, ktoré sme niekde vypozorovali, a pripisovanie týchto vlastností celej skupine. Pravidelné výskumy o predsudkoch ukázali, že čím menej istú skupinu poznáme, tým väčšiu tendenciu máme posudzovať. Sociológ Ján Bunčák hovorí, že napríklad v prípade maďarskej menšiny sú naše predsudky oveľa menšie v Komárne, kde sa ľudia s menšinou stretávajú, ako smerom vyššie na sever – pri Žiline a Čadci, tam sa predsudky o Maďaroch výrazne posilňujú. Čo si však Slováci myslia sami o sebe?
Oščadnická heligónka je nadšenie z hudby a stretnutí Čítajte Agentúra Actly špeciálne pre sieť regionálnych týždenníkov MY pripravila exkluzívny prieskum o Slovákoch. 1040 žien a 960 mužov z rôznych regionálnych skupín, rôzneho veku a postavenia, sme sa pýtali, čo si navzájom o sebe myslia. Zber dát prebiehal online od 11. do 16. mája, zúčastnili sa ho respondenti starší ako 18 rokov, až 30 % tvorili ženy a muži vo veku od 31 do 45 rokov, 62 % opýtaných sa hlásilo k strednej triede. Čo si myslia Kysučania o sebe a čo si myslia o východniaroch, Oravcoch či Záhorákoch? A ako v prieskume dopadli Bratislavčania?
(zdroj: Actly/PetitPress)Nejednoznačne tradiční
So zvyškom Slovenska sa zhodneme na tom, že ctíme tradície. Mnoho kysuckých obcí má svoje vlastné folklórne súbory. O zachovávaní tradícií vedia svoje napríklad v Oščadnici, kde Veronika Mačuhová vedie tri generácie zoskupení. Nadregionálny úspech zaznamenávajú súbory Kysučan či Kelčovan, zo sedadiel dvihli nejedno zahraničné publikum.
S uctievaním regionálnych tradícií má priamu skúsenosť aj umelecký drotár Juraj Šerík. Podľa neho si, naopak, tradičnú remeselnú výrobu nectíme dostatočne, nekupujeme výrobky od remeselníkov. Prial by si, aby bolo kedysi tradičné zamestnanie kysuckých mužov omnoho viac spopularizované: „Keď niekto vchádza do nášho regiónu, mal by hneď dostať na známosť, že je v regióne drotárov.“ Umelecký drotár dodáva, že v niektorých mestách mimo Kysúc od neho za to, že príde na jarmok, berú peniaze: ,,Vyberajú poplatok za to, že ukazujem vyše 150-ročnú tradíciu.''
