Škola a šport. Týmito dvoma slovami by sa jednoducho dal definovať jeho život. Výpočet aktivít učiteľa základnej školy však nie je krátky. Po hodinách strávených s deťmi sa venuje svojim zverencom v zdokonaľovaní sa v stále populárnejšom florbale, je organizátorom Kysuckej florbalovej ligy, pod palcom má aj podujatie s benefičným podtónom pod názvom Panthers Cup.
Stretnúť ho môžeme aj ako moderátora na rôznych podujatiach. Prečítajte si rozhovor s Jánom Ligačom...

Kysučania vás poznajú ako veľmi aktívneho človeka. Ako by ste sa vy sám charakterizovali? Kto vlastne ste?
- Štyridsaťročný chlapisko, ktorý celý život robí veci, ktoré ho bavia.
V profesijnom živote ste učiteľom na základnej škole. Aké predmety máte pod palcom?
- Už dvadsiaty rok učím na základnej škole vo Svrčinovci nemčinu, angličtinu a telesnú výchovu. Hoci nemám telesnú vyštudovanú, pred dvadsiatimi rokmi som ju dostal do rozvrhu s tým, že som chlap. Je to moje hobby, takže som nijako neprotestoval.
Práca učiteľa vás baví?
- Áno, práca s deťmi ma stále baví. Keď má človek spätnú väzbu, čo ja mám, tak to je radosť robiť. Na deťoch vidím, že ich to so mnou baví tak, ako mňa s nimi. Neflákajú to, chcú, v triede sú proste ruky hore. Toto je podľa mňa úlohou a cieľom učiteľa.

Vaše odpovede sú plné optimizmu, pritom v médiách, ale aj bežne vo verejnosti sa hovorí, že dnes je práca učiteľa veľmi ťažká...
- Jasné, tá motivácia je náročnejšia, ako keď som začínal. Je to tým, že sa veľa vecí zmenilo. Keď to porovnám so začiatkami, naozaj tá práca učiteľa sa dnes odlišuje. Je náročné motivovať deti i k samotnému športu a pohybu, veľa vecí dnes učiteľ musí riešiť s rodičmi. Rodič má potrebu veľa vecí riešiť s učiteľom, detí sú menej samostatné a škola celkovo prebrala funkciu výchovy ako takej.
Čím to je?