Denne nás šokujú správy o vrahoch, pedofiloch. Aj na tie najmenšie deti číhajú nástrahy dnešnej doby. Kedysi nebolo ani toľko „krkavčích matiek“. Kysuce boli známe mnohodetnými rodinami. Nezriedka sa žena, ktorej muž sa túlal po svete, starala sama o desať i dvanásť ratolestí. Každému sa ušlo chleba i materinskej lásky.

Aj v čase najväčšej biedy matka lamentovala a žialila, keď jej chorého synčeka či dcérku povolal Pán Boh. Deti boli pre ženu najväčším pokladom a darom. Dnes sú rodiny na tom finančne oveľa lepšie. Niektorých frustrovaných rodičov však často zaujíma iba to, ako znásobiť zisky vo svojich firmách. Nezostáva im čas venovať sa im. Deti zostávajú napospas vlastnému svetu.
Na otázku, čo je to rodinné šťastie, by vám niekedy len ťažko vedeli odpovedať. Sú radi, keď si aspoň občas otec s matkou nenadávajú a nevykrikujú, koľko kto zarobí a čo ktorý z nich musí pre „decko“ obetovať. Nezabúdajme, že deti si zo svojich rodičov berú príklad. Ako tvrdil Wilde, začínajú tým, že svojich rodičov milujú, neskôr ich posudzujú, a zriedkakedy, ak vôbec niekedy, im odpúšťajú to, čoho sa na nich dopustili.
Dnes si pripomenieme ich sviatok. Do detskej duše ešte nie je také zložité nahliadnuť. Možno ju potešiť pohladením, povzbudením a prejavením našej lásky. Nielen v tento deň, majme ich radi celý rok. Malo by im patriť nielen nebeské, ale i pozemské kráľovstvo...