Búrky spojené s povodňami sú na Kysuciach čoraz častejšie. Obce mali pred živlom uchrániť hrádzky, ktorých financovanie štát zastavil.
Hydrológ Michal Kravčík: Ak sa nespamätáme, budúcnosť bude hrozivá Čítajte Od roku 2012 na ne nedostávajú peniaze. Pritom ich účelnosť sa ukazuje najmä v poslednom období, keď je búrok a povodní čoraz viac. Aj v Radoli sa v rokoch 2011-12 zapojili do projektu Krajina. „Za pomerne malú sumu peňazí, presne 50-tisíc eur, sme urobili slušný kus práce. Pracovalo sa vtedy metódami, ktoré v našich lesoch majú stáročnú tradíciu a dodnes ich využívajú s veľkým úspechom v Alpách,“ hovorí starosta Anton Tkáčik.
Nedávne búrky aj ich obrazne povedané „vyplašili“.
„Žiaľ, na Kysuciach medze v päťdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia systematicky z ideologických dôvodov ničili ľudia, ktorí poľnohospodárstvu ani využívaniu krajiny nerozumeli,“ konštatuje.
Anketa: Prečo začali byť povodne v našom regióne tak časté? Čítajte To, čo by nám pomohlo z hydrologického hľadiska, sú jednoducho „staré dobré medze“ a všetko, čo sa na podobá. Medze vytvárali naši predkovia dlhodobým oraním po vrstevnici. Nikdy nie po spádnici. Na terasách vytvorených medzami zostávala zrážková voda v brázdach a postupne vsakovala,“ spomína.
Ako vraví, v minulosti to nikto neriešil zložitým vysvetľovaním. „Jednoducho, keď to takto robili moji rodičia, budem to takto robiť aj ja. Dnes musíme doplniť lesné porasty nad dedinami vhodnými druhmi drevín. Smreky u nás v najbližších desaťročiach či storočiach rásť nebudú. V podmienkach Kysúc je už pre ne príliš teplo, sú oslabené a nemajú šancu prežiť napadnutie podkôrnym hmyzom,“ konštatuje. Podľa jeho názoru tak, ako je u nás zatiaľ príliš chladno na pestovanie kokosových paliem a olivovníkov, je už príliš teplo na smrek.
