Známy slovenský hydrológ a ekológ Michal Kravčík okrem iných aktivít odštartoval aj globálne iniciatívy na ozdravenie klímy planéty Zem. Porozprávali sme sa s ním o povodniach, ktoré sú v posledných rokoch na Slovensku čoraz častejšie, Kysuce nevynímajúc.
Keď zaprší, Kysučania pozerajú na oblohu s obrovskými obavami. V posledných rokoch totiž akoby už normálne búrky ani neboli. Čoraz častejšie ich totiž sprevádzajú povodne.
Prvou príčinou povodní je, že sme po desaťročia robili také zásahy do krajiny (rozoranie medzí, likvidácia mokradí a remízok, odvodnenie poľnohospodárskej krajiny, budovanie rozsiahlych nepriepustných plôch, množstvo rigolikov a rigolov s vyregulovanými potokmi), ktoré urýchľujú odtok dažďovej vody z krajiny do potokov. Keď padne trochu viac dažďa, nasledujú lokálne záplavy. Druhou je to, že spomínaným odvodnením krajiny sme ju presušili, časová i priestorová distribúcia zrážok sa tak zmenila. Na jedno miesto padne veľa dažďa a inde takmer nič. Preto sú povodne častejšie a nebezpečnejšie.
Povodne na Kysuciach sú čoraz častejšie Čítajte V minulosti sa pri obrovských záplavách spomínala takzvaná „storočná voda“.
Áno, storočná voda je už pomaly každý rok. Je to práve preto, lebo sme zasiahli do malého vodného cyklu. Treba si pripomenúť, že kolobeh vody v ňom je v priemere 8 dní a vo veľkom v priemere 3 mesiace. Malému vodnému cyklu sme podrezali žily a je poloprázdny. Menej vody, ktorá v ňom recykluje, znamená častejší výskyt sucha i náhle extrémne prívalové dažde, ktoré vytvárajú častejšie extrémne povodne.
Máte predstavu, ako sa to bude následne vyvíjať. Myslíte si, že sa to môže ešte zhoršiť a povodní bude čoraz viacej?
Ak neprinavrátime stratenú vodu do malých vodných cyklov, budúcnosť bude hrozivá. Nastanú častejšie suchá, ktoré budú striedať častejšie lokálne povodne, ktoré môžu mať taký devastujúci účinok ako napríklad v roku 2015 v Terchovej, či v roku 1998 v Jarovniciach na Východnom Slovensku.
Anketa: Prečo začali byť povodne v našom regióne tak časté? Čítajte Mohlo by sa podľa vás urobiť niečo pre to, aby sa situácia zlepšila?
Len prinavrátením stratenej vody do malých vodných cyklov a to sa dá a veľmi jednoducho. Štát by mal v tom konať a urobiť také legislatívne nástroje, ktoré budú motivovať všetkých užívateľov i vlastníkov pôdy robiť opatrenia v krajine, aby dažďová voda z lesných i poľných ciest ostávala v krajine. Aby nestekala po svahoch poľnohospodárskej krajiny a zostávala v krajine, dopĺňala zásoby podzemnej vody a následne sa cez vegetáciu vyparovala. To isté treba robiť aj v intravilánoch miest a obcí. Aby sa dažďová voda zo spevnených plôch „zbierala“ v zelených zónach. Treba toho veľa robiť. Metodicky, technologicky i legislatívne. Kompetentné orgány štátu však v tom zlyhávajú.
Snažíte sa byť šetrní k prírode?
Anketa už bola ukončená.
