Vypočujte si tiež podcast denníka SME o klimatických zmenách.
František Hurík: „Klimatické zmeny sú nezvratné. Počasie sa jednoducho nedá naplánovať. Ale na vine sme my všetci. Z môjho pohľadu je veľmi dôležitým aspektom, že všetky medze, takzvané remízy, zlikvidovali. Voda sa tam prirodzeným spôsobom zdržiavala, boli rovinky, kde medza, remíza, mala za účel, aby voda jednoducho rýchlo neodtiekla. Toto všetko je preč. Najhoršie je, že ľudia orú po spadnici, čo ešte urýchľuje odtok vody, ktorá nemá dostatok času, aby vsiakla do zeme. Toto sú obrovské príčiny, toto by sa malo zmeniť a vrátiť do pôvodného stavu. Ale to si musí človek, homo sapiens, vstúpiť do seba, a všetko brať vážne. My sami prírodu ničíme. Samozrejme, človek ako jedinec sám všetko nezmení, ale aspoň vo svojom okolí, pri svojom dome, môže prispieť malou mierou.“
Pavol Križka, veliteľ DHZ Stará Bystrica: Asi ten najväčší dôvod, prečo sú povodne tak časté a extrémne, je zmena počasia. Počasie sa mení stále po celom svete už odnepamäti. Je pravda, že čiastočne za to môže aj nadmerný výrub lesov a sám človek. Ale aj zanedbané korytá potokov a riek. Jedno na druhé pekne nadväzuje.
Povodne na Kysuciach sú čoraz častejšie Čítajte
Tomáš Michalík: Výruby stromov sú jedným z dôvodov. Človek by si mal brať z prírody len toľko, koľko potrebuje. Prispieva k tomu aj pasivita ľudí, ktorí vidia a koľkokrát majú aj veľa informácií, ako sa niekde nelegálne ťaží drevo,
ale nenahlásia to, nebombardujú kompetentných, lebo si povedia „aj tak sa všade kradne“. Zdieľať obrázky s vyrúbanými lesmi na internete nestačí. Treba byť aktívny, nevyhovárať sa na politiku a snažiť sa meniť veci po malých krokoch k lepšiemu.
Rastislav Fatura, veliteľ DHZ Korňa: Nemalý vplyv na ich výskyt má aj meniaca sa klíma. Čoraz častejšie dochádza k náhlym záplavám, na ktoré sme v minulosti neboli zvyknutí. Je to výzva aj pre naše záchranné zložky, aby svoj výcvik a techniku zamerali na tento druh zásahov. V poslednom období vidíme veľkú podporu od EÚ a ministerstva vnútra, čo sa týka vybavenia hasičskou výzbrojou.
Hydrológ Michal Kravčík: Ak sa nespamätáme, budúcnosť bude hrozivá Čítajte
Rebeka Švancárová, študentka ekológie: Z môjho pohľadu sú záplavy u nás výsledkom spojenia niekoľkých súvislostí dohromady.
Ide najmä o nešetrné hospodárenie človeka s krajinou a rozsiahle odlesňovanie svahov, po ktorých následne voda stečie do dolín a zaplaví ich, pretože vodu na nich jednoducho nemá čo zadržať.
Umelé úpravy vodných tokov proti povodniam zase narušujú prirodzený vodný kolobeh a problém záplav často ešte viac umocňujú. Keď sa k tomu pridajú nárazové zrážky, ktoré sú v dôsledku klimatickej zmeny stále častejšie, povodniam sa nevyhneme. Domnievam sa, že riešením z dlhodobého hľadiska by mohol byť väčší celkový ohľad človeka voči prírode a konkrétne v súvislosti s povodňami, by mohlo k zlepšeniu stavu prispieť prijímanie opatrení, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine ako napr. výsadba vhodných drevín v lesoch, ale aj udržiavanie zelene v mestách a v oblasti zastavaných plôch.
Snažíte sa byť šetrní k prírode?
Anketa už bola ukončená.
