Nepochopiteľná oddanosť psov je veky absolútnym mystériom. Ak máte psa a víta vás každých osem ráz, keď prekročíte prah, potom viete. A, počkať, osem ráz víta všetkých štyroch členov rodiny, to je (...) mnoho ráz denne. Hotové šťastie, vidieť nás dookola!
Prečítajte si tiež: Uhryznutí psami tento rok pribudlo Čítajte Ak máte špekulanta ako ja, ktorý sa rád díva do vzuchoprázdna, keď ho volám, potom verím, že s úsmevom pochybujete. No je to oddanosť taká, ktorá ho zo psej povinnosti núti váľať sa kožuchom v prachu, keď chce, aby ste ho rukou prebehli ako novú pohovku. Tak láskyplne. Má pes špeciálny orgán „tešenia sa“? Má krátku pamäť, to by niekedy k sústavnému šťastiu pomohlo aj nám, nenamietam. Ale má aj pamäť dlhodobú, dobre vie, kedy dostal po ňufáku, keď naposledy odbehol do dediny naháňať sa s harantmi. Sú to fičúri.
A čo nás učia okrem toho, že cikanie sa dá rozdeliť na etapy? Že koľko bozkov sa zmestí medzi psie uši.
Prečítajte si tiež: Počas horúčav aj zvieratá trpia, čo robiť, radí veterinár Čítajte Ľudia sú na seba ako psy. Opäť sme to my, dvojnohí, ktorí sme tejto vete dali agresívne znenie, to sa nám podobá. Za istých okolností; bodaj by sme ako psy boli. Oddaní, hladkania chtiví, tešiaci sa, keď sa vidíme miliónty raz.
Máme za sebou prvý letný deň, no horúco nám bolo dávno pred ním. Máme za sebou absolútny letný otvárak na Kysuciach, tento víkend sme si z podujatí mohli vyberať a nie, že nie. Nie každý pes sa hodí do davov. Ani jeden z tých našich dvoch sa nehodí. Jeden je príliš malý, druhý príliš veľký, obaja starí páni, nemajú radi huriavk. Chcú lapať motýle a cikať na pažítku. A navyše, ako pán veterinár poznamenal, psy nemajú rady zápach alkoholu. Ale aj tak. Dávajme si na ne v horúčavách pozor či sú doma, či v aute, či s nami.
