Pred rokom cyklistickú verejnosť zaujalo video, na ktorom sa cyklista rúti na ceste medzi Kysuckým Novým Mestom a Žilinou v tesnom závese za kamiónom vyše 80-kilometrovou rýchlosťou. Dohady o tom, že išlo o Petra Sagana, zdôrazňovala nielen nápadná podoba cyklistu so známym slovenským športovcom, ale aj jeho meno na cyklistických šortkách.
Na ceste sa však takto nepreháňal žilinský rodák, ale Ján Gerát zo Skalitého, ktorý je súčasťou Cyklistického spolku (CyS) Žilina – Akadémie Petra Sagana. „S Peťom som sa stretol minulý rok na majstrovstvách Českej a Slovenskej republiky v Plzni. Vyjadril sa k tomu videu, že niekedy môžem ísť namiesto neho robiť reklamu Citroën. Hovoril, že v mojom veku aj on robil takéto hlúposti, ale zdôraznil, že si mám dávať pozor,“ uvádza Ján Gerát situáciu na prvú mieru.
Zdroj videa: Žilinak/youtube.com
Začalo to s Tour de France
V dedinke pri poľských hraniciach, odkiaľ Ján Gerát pochádza, hrá okrem futbalu prím aj hokejbal či biatlon. Presne s týmito športmi mladík zo Skalitého začínal. „Od siedmej triedy som hrával hokejbal, ako brankár. Športoval som odmalička, hrával som aj futbal, robil som biatlon, behával za hasičov. Keď som mal štrnásť rokov, pozeral som v lete Tour de France a tak ma to nadchlo, že aj ja som začal jazdiť,“ opisuje svoje začiatky.
Devils Cup premiérovo získali florbalisti Potheads Čítajte Do konca základnej školy robil oba športy. Avšak, zatiaľ čo v rámci hokejbalu chytával zápasy len v rámci regiónu, v cyklistike videl väčší potenciál. Zavážilo aj rozhodovanie, kam na strednú školu. „Zo začiatku som nebral do úvahy žiadny klub, jazdil som po cestách na horskom bicykli. Po základnej škole som nechcel ísť na strojarinu alebo niečo podobné, povedal som si teda, že vyskúšam niečo so športom. Vybral som si športovú školu v Žiline, mali však podmienku, že musím byť v nejakom športovom klube. Našiel som CyS Žilina, terajšiu Akadémiu Petra Sagana. Zašiel som tam, stretol som sa s trénerom, ktorý mi povedal, ako to tam funguje a vo februári som prvýkrát prišiel na tréning.“
A s prvým tréningom prišiel veľký šok. „Zo začiatku to bolo dosť ťažké. Na Skalitom som jazdil 15 kilometrov a v Žiline sme na prvom tréningu išli 120 kilometrov. Na tridsiatom kilometri som to už dosť cítil,“ spomína. Keďže dovtedajší horský bicykel sa na vysoké tréningové dávky na cestách naozaj nehodil, spočiatku jazdil na tímovom a po dvoch mesiacoch dostal od rodičov vlastný cestný bicykel.
