Vladimír Kormanec (34) z Krásna nad Kysucou začínal pred desiatimi rokmi s bežeckými desiatkami. Kilometre postupne pribúdali, no stále mal pocit, že tomu niečo chýba. Našiel to v extrémnych pretekoch, ktoré športovca preveria v behu, v plávaní aj na bicykli.
Nedávno ste pokorili azda najťažší triatlon typu Ironman v Európe. Ako ste sa popasovali s tak náročnou traťou?
- Tieto preteky boli pre mňa veľkou výzvou, organizátori triatlonu Grizzlyman sľubovali, že ide o najťažší extrémny triatlon v Európe s obrovským prevýšením. Tradične majú extrémne triatlony prevýšenie okolo 5 000 výškových metrov, Grizzlyman mal prevýšenie až 6 300 metrov, možno práve preto bol dlhší, čiže tie klasické dištancie ironmanských tratí boli navýšené. Cyklistický úsek meral až 205 km a rovnako aj beh bol dlhší ako štandardný maratón. Tento Ironman bol pre mňa fascinujúci v tom, že som mal stále možnosť kochať sa prírodou. Súčasťou boli veľké kopce, rýchle zjazdy, čiže trať bola rozmanitá a pri zjazdoch plná adrenalínu. Záverečný bežecký maratón viedol cez prostredie Lysej hory, v krásnej, ale divokej prírode. Z môjho pohľadu bol tento triatlon úžasný aj vďaka pretekárom. Spoznal som tam svojím spôsobom výnimočných ľudí. Aj na trati si pretekári pomáhali, povzbudzovali sa. Keď sme išli do prudkých stúpaní na cyklistike, prehodili sme aj pár slov a povzbudzovali sa navzájom. Trať viedla aj cez Makov – Kasárne, takže sme krátko zašli aj na Slovensko. Celkovo to hodnotím veľmi pozitívne.

V cieli vám namerali čas 21:43:43 h. Ste spokojný, alebo to mohlo byť aj lepšie?
- Na všetkých maratónoch, ultrabehoch či triatlonoch sa snažím šetriť energiu. Zvyčajne teda neprídem do cieľa s vyplazeným jazykom, ale vždy mám nejakú malú rezervu. Nikdy nejdem na vytrvalostných pretekoch úplne na hranu. Zároveň som vedel, že o týždeň mám ďalšieho Ironmana, a tak som sa snažil nevyčerpať sa úplne na týchto pretekoch.
Ktorý z úsekov vám dal najviac zabrať?
- Vo vode sa cítim ako ryba, dokážem plávať aj celý deň, napr. na otvorenej vode. Plávanie je pre mňa príjemné, čiže plavecký úsek bol bez akýchkoľvek problémov. Najviac mi dala zabrať cyklistika, hlavne posledné veľké cyklistické stúpanie na Lysú horu do výšky 1300 m n.m. Bolo dlhé takmer 10 kilometrov. Možno aj preto, že už som mal 180 km v nohách.
Vráťme sa na úplný začiatok vašej kariéry. Ako ste sa dostali k tomuto športu?
- Zhruba pred desiatimi rokmi som začínal behať klasické desiatky v rámci domácich podujatí v Krásne nad Kysucou a okolí. Potom mi spolužiak na doktorandskom štúdiu povedal, že behá maratóny, že je to super a mal by som to vyskúšať, ale že pre neho je aktuálna výzva Ironman. Keď mi povedal tie dĺžky, moja reakcia bola: „To nie je možné, toto nedáš.“ S kamarátom sme potom trénovali na maratón. Spoločne aj s mojou sestrou som úspešne zabehol svoj prvý maratón v Čadci. Stále som však mal pocit, že sa do toho dá niečo vsunúť. Keďže som rád plával aj bicykloval, po maratóne som začal pred piatimi rokmi priamo s Ironmanom. Prihlásil som sa na Slovakmana – majstrovstvá Slovenskej republiky v dlhom triatlone, ktorý sa každoročne koná v Piešťanoch. Podarilo sa nám ho úspešne absolvovať a potom to už išlo.

Koľko takýchto extrémnych pretekov máte už vo svojej zbierke?
- Zatiaľ som, bohuvďaka, zvládol a úspešne dokončil osem Ironmanov. Teraz sa opäť pripravujem na majstrovstvá Slovenskej republiky v Piešťanoch. Ako môj jubilejný desiaty Ironman by som chcel absolvovať Wintermana. Je to extrémny triatlon v chladnom prostredí Českého Krumlova, ktorý sa koná až v októbri. Je špecifický nočným plávaním v rozbúrenej rieke, plnej silných prúdov a riečnych vírov s teplotou vody okolo 10 °C.
Ak chce človek zdolať tak náročné preteky, musí pravidelne a tvrdo trénovať. S manželkou máte dve deti, pracujete. Kedy na sebe makáte?