Počas našich „potuliek“ v pohraničí sa nám jednoznačne potvrdilo, že my Slováci využívame možnosť nákupu v Čechách či v Poľsku. Napriek tomu, že sme za nákupmi zamierili uprostred týždňa a nie cez víkend, v českom Jablunkove aj v poľskej Milówke sme na parkoviskách našli stáť autá s ešpézetkami okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto a dokonca aj Žilina.

Na nákup potravín, stavebných materiálov, drogérie či tankovanie pohonných hmôt u našich susedov sa dá, prirodzene, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu.
Ten prvý sme popísali v našich článkoch o atraktívnejších cenách. Samozrejme, ľudia chcú a potrebujú ušetriť, každé eurko v peňaženke naviac sa každému z nás hodí.

Na druhej strane, keď sme sa ľudí pýtali, čo hovoria na nákupy mimo hraníc, našli sa aj takí, ktorí to kritizovali. Podľa nich nám takto utekajú peniaze a nepodporujeme našu, ale poľskú a českú ekonomiku. Áno, aj toto z toho logicky vyplýva, ale je tu na mieste otázka, kto za to môže? Ľudia? Oni sú vinní za to, že chcú ušetriť?

Odpoveď treba hľadať napríklad v sadzbe dane za potraviny. Veď na viaceré základné produkty je v Poľsku sadzba dane len 5 percent, z čoho automaticky plynie nižšia cena pre konečného zákazníka.