NOVÁ BYSTRICA. Od poludnia do 16.00 mohli návštevníci v objekte Do Potoka ochutnávať syrové výrobky. Ochutnávka bola spojená s ukážkou výroby syrových korbáčikov. Pri objekte U Rybov sa zoznámili so spracovaním ovčej vlny s ukážkami čechrania a kramplovania vlny. ,,O kultúrny program a ochutnávky ďalších špecialít sa postarala Folklórna skupina Dolinka z Novej Bystrice v objekte u Rybov," priblížila Hnidková, kultúrna manažérka múzea.
Návštevníci si taktiež mohli pozrieť výstavu Lokomotívy tak trochu inak na poschodí v stanici Skanzen. ,,V Raganovom mlyne si na svoje prišli deti i dospelí. Okrem výstavy makiet vláčikov sa tu nachádza i banerová výstava Vlaky s vôňou dreva a detská izba, ktorá slúži pre rodiny s malými deťmi na oddych. Čaro letnej prírody si môžu vychutnať jazdou po Historickej lesnej úvraťovej železnici vo vláčiku alebo drezine, na ktorú sa treba objednať telefonicky," doplnila kultúrna manažérka múzea.
Pastierstvo a salašníctvo na Kysuciach súviselo so spôsobom osídľovania tohto územia v 16. až 18. storočí valaskou kolonizáciou. Podľa etnologičky Kysuckého múzea Heleny Kotvasovej valasi prinášali nové spôsoby obhospodarovania horských plôch aj spracovanie lesných a horských produktov. Okrem zmeny krajiny priniesli aj na tú dobu nové prvky do mliečneho hospodárstva, a to syr, bryndzu, oštiepky a žinčicu.
,,Na Kysuciach sa chovali ovce typu valašky, ktorým vyhovovali vhodné klimatické podmienky. Boli to ovce na mäso, syr i vlnu. Až do polovice 20. storočia sa na Kysuciach zachoval salašnícky chov oviec. V jarnom období sa konala pradávna tradícia, redikovanie - vyháňanie oviec a dobytka na pastviny," priblížila etnologička. Bača s valachmi odchádzali po zime z dediny na pastviny ďaleko do hôr, kde žili od jari do jesene.
Redik bol podľa Kotvasovej slávnostnou príležitosťou prezentácie valaského stavu. ,,Bača s valachmi sa vyobliekali do slávnostného oblečenia, kroja. Nesmela chýbať kapsa, opasok s prackami, klobúk," načrtla. Na rediku sa zúčastňovala takmer celá dedina za sprievodu muziky a spevu. Piesne sa spievali pomalé, ťahavé. ,,Keďže bačovia žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, prejavovalo sa to aj v ich zručnosti vo výrobe dreveného riadu, píšťal, vyrezávaním drobných hračiek, foriem na syr a výrobou zvoncov," objasnila etnologička.
